Na z'kládnej škóle sme máli také skvéle hódiný žepestovateľske prace. Tam nas účil táky účiteľ Ferdinand Kôk, abo tak nejak sa volel. On ako jeden z mala hvarel jak sa patri, ba hvarenie asi vymislel. A mal take o mindži pravidla doslovny prepiš:

1. Na hódinu péstovateľskich prac músi ma? žjak prácovny ódef a óbuf.
2. Žjáák, prácúúje na miééste úúrčenom úúčitéélom, vzďááĺuje sa íba na účiteľóvo zvólenie.
3. Narádie sá póó prací odloší do náraďofňe čiste a úmite.

A vjac si ich nepametem. Keď sme ňjake p'rúšíli. Meseli sme ho stokrat prepisec.

A mal jéden f?ip oblubény: Vjéte, áááka jéé nájdlhšia rííba na svéééte ? Ňe ? Sárrdinka. Hlááávu máá f kónzerve na slóóóvénsku, a chvóóós f óceane.

Aby som šjel keňečne k hístórke:
Účítel Kôk mi dal ulehu:"Vyšklb totu burínu, a rástlíni nechaj!. A ódišol. A ja že potom som sa na to kukel ešte raz. Í som bol, zmaténi som teda bol. Pokriva jako pokriva. Kere je plevel a kere rastlina. I pia? minut som dumal, ňíč sóóm nevidúúúmal. I som potem ratal:" E tin tiky, tri pantiky, zdechla mačka od koliki. A či bodeš ti, či ti možeme is? do... ...Kanianky" I som vedecky vyratel, že čo je zelina a čo burina. I sem búrínu vyšklbel.

I dóšjel Kôk:"Tíí čóóó si zróóbil ? Rástlínu s výškĺĺĺbal a búúrinu nechal. Ále tíí si dóóbry žjak, dňes tíí dám dvóójku."

Čo myslite, ake je p`účenje zos totej histerky?
bo ja neznem.