práve si šomrem ako je na svete krásne, veď aj ten chrbát bolí len naľavo či kde, aj raz za týždeň umyjem tanier a komára som zabil už minule. tak si len tak hovkám v práci, počítač reštartovaný, nechýba mi nič. môžem sa odda? krútňavám psychoriázy. snáď len keby som mal bič. čarovný, prepletaný, nemo-výrečný bič na šaty. totiž, aby ste rozumeli, nemám nič proti šatám, naopak, neznášam ex-telocvikára. bol to obyčajný retrosexuál. to už sú mi bližšie videoklipy Take That, alebo filmy s Lorenzom Lamas. tam sa aspoň nikto nehrá na gurua, proste si v tichosti nosia tielka a spievajú, hmkajú alebo len svištia ruky. Nur das sowjetische "FALZET" konnte mit dem AFFS zusammen handeln.
no a do toho som stretol kolegyňu. už-už som sa hotovil popýta?, čože je to za vôňa, no potom som si uvedomil, že to ja. to ja voniam! teraz ako to popísa?. ani nie kokos, tobož nie oleader, ale hm.. istá sviežos?, dravo melancholická. ako keď vezmete geneticky upravené marhule a položíte ich na jemne avivážovaný sveter. áno, to je presne ono. ani som nevedel, že mám taký nos. nosy, ako sa hovorí, kopú ri?.. len tomu stále ani za tú byľku nerozumiem, prečo všetci akurát v tomto kvartáli zanevreli na spoločenský nezvyk a uzavreli pakt manželský. možno skrátka nie je kam. piercing a tetovanie už každý má, karaoke je pasé, tsunami nikde, tak hŕŕŕ na obrúčky. veď čože. kam to ten svet speje! nakoniec, aj keď sa nepremnožíme, predsa nepomrieme. lenže presne s tým kapitalizmus počíta. zotročova?, oblbova?, zotročova?, oblbova?.. rodina a komunikácia.