medická záhrada, de?úrence veselo šantia, štvorročné dievčinky jadia jabĺčka a rožtek na polovicu rozdelený a tešia sa že sú ako sestry...
hanka i ja sa len pousmejeme, poznáme ich pocity.
a možno každá z nás v kútiku duše túži aspoň na chvíľku ma? zase štyri, len tak bezstarostne šanti? na zelenej práve pokosenej tráve, nemysliac na čas.
príjemné rozhovory.
oblaky nad nami, nie také nepríjemné ale fajnové, akurát na taký jarno-letný dážď, len nejak nechcú prša?, no to nič...
pijeme mlieko, zajedáme tyčinkami a najlacnejšou jahodovou výživou (tesco výživou)
veselo je.
jú, a zrazu kvapka i druhá i tretia, vychutnávame si nežné dotyky z neba.
a už mrholí, tak príjemne.
hanka má dáždnik, červený...tak si ľahneme vedľa seba, schováme veci ktoré neobľubujú dážď do tašiek a rozprestrieme ho nad naše hlavy.
iba nohám sme dopriali potešenie z dažďa, veselo vytŕčali spod dáždnika.
počujeme opatrné bubnovanie na našu strechu, vidíme iba seba....ako v inom svete.
mám knižku, takú rozprávkovú čo som si kúpila za 19sk..aj preto ju mám rada, lebo bola posledná a dlho teta nevedela zisti? koľko stojí a musela prehľada? všetky záznamy čo mala(najskôr mi ju ani nechcela preda? lebo ju v tej prvej nenašla)..
a čítala som hanke rozprávku, po česky.
smiešna bola tá moja čeština ale po pár vetách sa to celkom rozbehlo.
nádherne bolo takto pod dáždnikom...
len zrazu už bolo veľa hodín a museli sme odís?...i prša? prestalo
ale svet spod dáždnika s plným bruchom mlieka, výživy a tyčiniek nám ešte dlho nechá úsmev na tvári