 |
|
| node: | požiar |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | eev |
| viewed by: | |
| created: | 27.04.2005 - 17:31:25 |
| updated: | 18.06.2006 - 16:43:40 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 1586873 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::1
3 ❤️
| eev | 0 |
| Lester | 0 |
šla som domov, počúvajúc hudbu, nevnímajúc okolie moje myšlienky lietali všelikde
krásne slnko svietilo, všade boli púpavy a veselo mi bolo
zrazu som si všimla dav ľudí, asi takých pä?desiat metrov vzdialených mojim smerom
nechápem, ako som si mohla nevšimnú?...dym
čierny
a bolo ho veľa
zvláštne pocity zrazu vo mne
keď už som bola trošku bližšie, uvidela som balkón, z ktorého šiel dym...a plamene
nevedela som či mám zasta? a sledova?, čo sa bude dia? alebo ís?, moje telo sa samo rozhodlo...iba som prešla okolo
sa mi chcelo plaka?
nikto nepomáhal, nepanikáril..všetci tam len tak stáli a debatovali o tom, čo sa deje
hudbu som počúvala už len jedným uchom a druhé zachytilo tieto útržky z rozhovorov pozorovateľov:
"som sklamaná..." povedala jedna pani
(ja som š?astná, že som nepočula prečo...aj keď tón jej hlasu a štýl akým to hovorila to prezrádzal)
"asi nie sú doma.."to povedal človek na opačnom konci davu
a táto veta ma vnútorne zmrazila na chvíľku
začala som uvažova? nad tým, že raz len tak prídem domov a zistím, že všetko zhorelo...všetko na čom som pracovala, všetky fotky, moje denníky, šaty, doklady, maminina práca, dary čo sme dostali, korytnačky....všetko, čo sme získali a vytvorili za pár rokov-to všetko by bolo v pribehu pár hodín fuč..
už som nad tým kopu krát rozmýšľala, ale až dnes som si uvedomila, aké to musí by? ?ažké, keď ti ostanú iba spomienky v hlave...
dúfam, že sa nikomu nič nestalo
a že to najdôležitejšie z materiálnych vecí im oheň nezničil...
krásne slnko svietilo, všade boli púpavy a veselo mi bolo
zrazu som si všimla dav ľudí, asi takých pä?desiat metrov vzdialených mojim smerom
nechápem, ako som si mohla nevšimnú?...dym
čierny
a bolo ho veľa
zvláštne pocity zrazu vo mne
keď už som bola trošku bližšie, uvidela som balkón, z ktorého šiel dym...a plamene
nevedela som či mám zasta? a sledova?, čo sa bude dia? alebo ís?, moje telo sa samo rozhodlo...iba som prešla okolo
sa mi chcelo plaka?
nikto nepomáhal, nepanikáril..všetci tam len tak stáli a debatovali o tom, čo sa deje
hudbu som počúvala už len jedným uchom a druhé zachytilo tieto útržky z rozhovorov pozorovateľov:
"som sklamaná..." povedala jedna pani
(ja som š?astná, že som nepočula prečo...aj keď tón jej hlasu a štýl akým to hovorila to prezrádzal)
"asi nie sú doma.."to povedal človek na opačnom konci davu
a táto veta ma vnútorne zmrazila na chvíľku
začala som uvažova? nad tým, že raz len tak prídem domov a zistím, že všetko zhorelo...všetko na čom som pracovala, všetky fotky, moje denníky, šaty, doklady, maminina práca, dary čo sme dostali, korytnačky....všetko, čo sme získali a vytvorili za pár rokov-to všetko by bolo v pribehu pár hodín fuč..
už som nad tým kopu krát rozmýšľala, ale až dnes som si uvedomila, aké to musí by? ?ažké, keď ti ostanú iba spomienky v hlave...
dúfam, že sa nikomu nič nestalo
a že to najdôležitejšie z materiálnych vecí im oheň nezničil...