Zápis tretí:

20. 4. utorok, Brno - privát
začiatok cesty: 22:46, koniec: 23:27, trvanie: 42 minút

Cesta začala ako predošlá, naprv stretnutím sa s tigrom. Celkom ma prekvapilo, že ma nezvyčajne čakal na mieste, ktoré pripomínalo nejakú púštnu oblas?, spýtal som sa ho že prečo začíname na púšti a on na to, že preto, lebo púš? je teplá. Viac k tomu nepovedal. Nasadol som naňho a utekali sme za Ramixom, ako sme sa na konci minulej cesty s ním dohodli. Prišli sme k lesu, kde rástli listnaté stromy. Jeho chyža bola dos? v neudržiavanom stave utopená medzi stromami. Zavolal som Ramixovo meno. Vyšiel z poza boku domu, kde trhal nejaké byliny. Chcel aby som mu to tam pomohol da? trocha do poriadku, vraj tam nebol 2 roky. Zbieral rastliny čo rástli okolo jeho chyže, ktoré vraj majú v sebe vela pryskyrice a sú preto vhodné na čistenie zatuchnutých priestorov. Dal chumáč suchých bylín do stredu svojho domu na zem a zapálil ich, aby to dymom z nich vyčistil. Prezradil mi, že liečivé rastliny nie len že obsahujú v sebe sily, ktoré liečia, ale sú zároveň aj oknom do rovín, z ktorých ak sa otvorí k nim prechod, možu velmi posíli? posobenie. Tak sme očistili jeho dom. Nasadli sme potom spoločne na tigra a išli sme hlada? ďalších čo zlyhali. Dobehli sme najprv do lesa, v ktorom prevládali rastliny a stromy, aké rastú v trópoch. Stretli sme nejakého človeka, spojenci mi povedali, že neni ten, čo ho hladáme. Zase sme sa preniesli teda ďalej a tam bol človek, ktorý mal na hlave špinavý turban. Jeho oči boli zvlášne vystrašené, zreničky mal malé. Spýtal som sa spojencov, čo mu je a oni že sa stratil vo vnútornom zraku. Nesprávne si vraj seba popísal oddelene od siete vedomia, hovorili ešte aj že si myslel, že on sa odráža v sieti a nie aj sie? v ňom, nevedel som mu pomoc?, povedali, tak some išli hlada? ďalšieho. Rýchlim beho-letom sme sa premiestnili a krajina tu mala ráz mierneho podnebného pásma. Prišli sme k človeku, ktorý si máčal nohy v jazere a pozeral sa hore. Bol nejaký velký, akoby nafúknutý. Prišli sme k nemu a ja som ho oslovil. Predtým som sa spýtal spojencov, či je to ten, ktorého hladáme a oni že áno. Zlyhal vraj preto, lebo bol velmi namyslený. Využil som tento poznatok a povedal som mu, že či je liečitel. On na to že je. Povedal, že sa nudí, lebo že nemá koho lieči?. Ludia sa, ako hovoril, od neho odvrátili a mali ho za blázna. Snažil som sa citlivo z neho dosta? viac a zistil som, že liečil a pár krát keď sa mu nepodarilo chorích uzdravi?, kládol za to vinu vždy im a nedokázal si prizna?, že by to mohlo by? aj vina jeho. Myšlienka na to, že by mohol by? nedokonalý, v ňom vzbudzovala úzkos?. Spolu sme prišli na to, že to že spraví chybu, nie je dovod k sebalútosti či dokonca k sebaopovrhovaniu, ale lepšie to bra? ako výzvu k zdokonaleniu sa. Zhodli sme sa aj v to, že by bolo dobré ís? do dediny za luďmi, ospravedlni? sa im a prizna? si svoje chyby. Požiada? o odpustenie a snaži? sa zmeni? sa k lepšiemu. To aj urobil. Ludia najprv nehovorili nič, len prekvapene až neveriacky na nás hladeli. Prihovoril som sa zaňho preto aj ja a na to sa chopil reči jeden z obyvatelov dediny a hovoril, že je doležité že sa chce zmeni?. Zdalo sa, že ho prijali, musí ale splni? čo im slúbil, zmeni? sa. Išli sme do jeho domu na kraji dediny a vošli sme dnu. Povedal, že chce ís? cestova? za jeho duchovným majstrom, aby ešte lepšie pochopil prečo sa stal namysleným. Mal velký bubon, ktorým vyludzoval velmi hlboký zvuk, ktorým sme sa vyniesli vyššie a stanuli sme pred bytos?ou, ktorá bola jeho učitel. Povedal, že sa volá Funuramuk a tiež povedal, že to neni človek a preto vyzeral tak zvláštne, jeho ple? bola šedej farby a dlhé čierne vlasy mal rozpustené a siahali mu až po prsia. Požiadal ho, nech nám ukáže, prečo a kde chybil. Funuramuk vytvoril pred sebou z dlane gulu bieleho svetla velkosti kokosu, ktorá sa hneď zväčšila asi na 10 násobok. V nej sme uvideli, ako jeho namyslenos? vznikla z toho, že jeho sebahodnotenie bolo milne založené na tom, čo vykonal a nie na tom, aký bol. Ak sa mu niečo nepodarilo, aby ho nepovažovali za neschopného, zvalil vinu na okolie. Chcel by? stále lepším, keď však spravil nejakú chybu, nepriznal si ju a stratil tak príležitos? zdokonali? sa. Myslel si o sebe vela, lebo chcel by? dokonalým, ale nemal silu zmeni? sa, tak dokonalos? aspoň predstieral. Nepáčil sa mu svoj obraz v zrkadle, tak ho dokreslil, miesto čo by nazbieral silu a zmenil sa. Toto pochopenie mu otvorilo cestu.