cez week pracujem na jednej nemenovanej diskoteke a tam bol taky chlapec - stale po mne pokukoval...mile usmevy...ze strasny sympatak. na dalsi piatok prisiel zase a ma oslovil: ...brutalne hamblivy nevinny pohlad "mohol by som ta pozvat do KINA?" normalne ma este nikto nepozval do kina...take mi to pripadalo strasne zlatunke..jeeej! no nakoniec sme sa dohodli ze na pivo ale nevadi...bol to super vecer, super biliard, super pivo a ...som mu povedala ze som komplikovana lebo ja si to myslim a asi aj som ale kazdy sme nejakym sposobom komplikovany ...som mu to musela samozrejme vysvetlit a nakoniec som sa citila taaaak trapne ze koniec! a on ze preco sa citim trapne ze je vsetko v pohodicke...bla bla bla...a tak ma nadherne vasnivo energicky pobozkal...fuuuha taku pusu som este v zivote nedostala...
"este sa citis trapne?"
"..." (len zakrutila hlavou a mala vyvalene oci :) )
dosli mi slova
by som s nim chcela byt ale mi v tom nieco stale brani...teda lepsie povedane niekto!
...asi tak pred pol rokom som sa rozisla s jednym chlapcom...sme spolu chodili rok a pol sice to nie je vela ale ani malo a zostali sme dobrymi kamosmi a on stale dufa a veri ze mozno nieco niekedy niekde..! BOZE!!! a ja nemam tu silu mu povedat ze nic nikdy nikde....
pocas nasho vztahu som sa mu stala zaroven najlepsim priatelom a myslim ze by to tak chcel aj teraz ..ale on mojim nebol lebo ja super kamosku mam a...
priatelstvo sa moze skocit laskou ale laska priatelstvom?
myslela som ze hej ale asi to fakt nejde! preco? fuck of!
mam pocit ze ma stale potrebuje, ze sa potrebuje s niekym porozpravat a uz nemam silu...sem tam ked sa napije mi hovori ako ma stale lubi a ako mu chybam...to je strasne nefer...chcem byt stastna! teraz som objavila cloveka s ktorym mi je uplne ze dobre, citim sa vedla neho sama sebou..., a ja sa bojim...bojim sa odputat...lenze ked to neurobim nikdy nebudem stastna!
musim a chcem....nedokazem!
ake ubohe!!!