v byte zostalo podivne prazdno. to co lezalo medzi nami uz vcera v posteli. roztiahlo sa po celom byte... uz tu nie si. uz nie si nikde. citim smutok, citim prazdnotu, citim bezmocnost... odisla si tak rychlo ako si vtrhla do mojho zivota... kym som sa spamatal, boli sme spolu... teraz sa divam a uz tu nie si... odisla si v momente, ked som mal pocit, ze je vsetko v poriadku... zobrala si si kusok mna a ten bude musiet dorast... potrebujem par dni na zotavenie... potrebujem sa co najrychlejsie pripojit spat do socialnej siete...

je zvlastne ze necitim hnev... nehnevam sa ze ma niekto nahradil, pretoze ta naozaj lubim a posledne co ti chcem robit su problemy. som smutny ze odchazas, no zaroven mam pocit akehosi logickeho pohybu sveta... mam pocit ze to muselo prist, ze sa to muselo stat... si taka mlada a vzdy si letela o krok predo mnou... dodavala si mi iskru... s tebou som bol kompletny, s tebou som to bol ja... poznam ten pocit ked to zrazu pride a ty nemozes odolat... ked sa ti otvori nova cesta a ty sa MUSIS po nej vydat, pretoze to citis tak hrozne silno...

uz som pokojny. viac mi vadila ta neistota... ten cas kedy som mohol len cakat na vysledok... lubim ta a preto ta necham ist. este chvilku na teba budem mysliet, ked budem v byte nachadzat tych milion drobnosti co si si tu stale zabudala, na tie pery, na ten usmev a na tvoj srdecny smiech ked si sa smiala mojim suchym vtipom... este chvilku...

ahoj moja krasna...