Kto chce aby na Slovensku vzrástla moc Minervy, tej svetlom ožiarenej bohyne rozumu a poznania, ten by si mal v prvom rade urobi? jasno v tom čo je rozumu a poznaniu vlastné. Možno mu pri tejto snahe budú nápomocné slová starej čínskej múdrosti ktorá hovorí : "Máš jedno jablko a ja mám jedno jablko. Keď mi dáš tvoje jablko a ja ti dám moje jablko, budeme ma? každý nakoniec jedno jablko. No s poznaním je to iné. Mám jeden poznatok a ty máš jeden poznatok. Keď ti dám svoj poznatok a ty mne tvoj, nakoniec budem ma? ja dva poznatky a ty tiež".

Dotyčný termín "poznatok" môžeme dnes nahradi? termínom "informácia". Človek sa čoraz viac vyväzuje zponad nadvlády hmoty, stáva sa tvorom informačným, tvorom živeným nielen chlebom ale i slovom. Preto je viac ako vhodné ma? pri úvahe o ekonómii dnešného veku dez-informácie či budúceho vysneného veku informácie túto zvláštnu "nenulovú" vlastnos? poznania neustále na pamäti.

Za žiadaný sa podľa mnohých považuje stav v ktorom bohatí bohatnú a chudobní bohatnú taktiež, stav ktorý sa dá nazva? "hrou s nenulovým súčtom". Za generátor tohto stavu považujem práve schopnos? informácie rozdáva? sa bez toho aby ktokoľvek tratil. Ekonómovia by mali raz a navždy pochopi? že medzi ideou ako vyšľachti? kvalitnejšiu pšenicu a kilom tejto pšenice je zásadný rozdiel. V prípade kila pšenice žiaľ asi niet lepšieho zákona ako "kto prv príjde, ten prv melie", no ona idea napríklad v podobe genetického kódu dotyčnej odrody pšenice - tá naozaj patrí všetkým. Som presvedčený o tom že myseľ, jej produkty a jej svet - napríklad v podobe infosféry Internetu - nemožno rozparcelova? či obmedzi? zákonmi o "intelektuálnom vlastníctve".

Mnohí mladí ľudia si toto uvedomili a utvorili vo svete niečo čo sa nazýva "hnutím otvoreného kódu". Tisíce, a kto vie, možno až státisíce mladých programátorov a nadšencov tvorí - tvorí bez nároku na honorár, tvorí otvorene a produkty svojej mysle odovzdáva svetu. Na Ekonomickej univerzite sa o tomto hnutí študent mnoho nedozvie, a ak, tak možno iba v rámci súvetí "čo je zadarmo, to je nekvalitné" . Nieje tomu tak. Medzi software s otvoreným zdrojovým kódom patrí operačný systém Linux, databáza MySQL či webserver Apache - to všetko sú špičkové produkty ktoré čo do svojej funkcionality, bezpečnosti ba i rozšírenia presahujú svojich komerčných rivalov.

A to sme iba na začiatku. S postupným zdokonalovaním výrobných procesov - napríklad nanotechnológií ktoré umožnia výrobu ľubovolného teoreticky možného predmetu preskupením atómov - sa rozlíšenie medzi svetom informácie a hmotou, medzi softvérom a hardvérom začne ešte viac mlži?. Nehovorí sa už iba o "otvorenom softvéri" ale i o "otvorenom hardvéri". Nadšenci, roztrúsení po celom svete no koordinovaní skrze informačnú dialnicu, začínajú svetu odovzdáva? finálne návrhy procesorov, robotov a v budúcnosti možno i osobných lietajúcich zariadení ktoré raz nahradia automobily. Autori sa budú hrdo a zadarmo so svetom deli? s výsledkami svojej práce - medzi Tvorcom a výtvorom nebude viac hlboká priepas? ktorá tak silno prispieva k pocitu nezmyselnosti ktorý zachvátil dnešného radového zamestnanca .

Argument že nikto nebude nič robi? zadarmo naozaj neobstojí - človek je tvorivá bytos?, človek chce tvori? a činí tak i bez nároku na materiálnu odmenu. De facto všetky veľké výkony ľudského ducha vôkol nás sú toho dôkazom.

Ďalším fascinujúcim fenoménom postupne sa preberajúcim k svetu je vznik nezávislých komunikačných sietí. V New Yorku, Prahe a postupne už i v Bratislave sa môže človek napoji? na Internet zadarmo skoro z ľubovolného otvoreného priestranstva - stačí keď vie ako na to. Je iba otázkou času kedy sa tieto mestské "free.nety" skoordinujú a stanú sa úplne nezávislými na komerčných chrbticových sietiach ktoré ich momentálne prepájajú.

Toto sú tri smery - otvorený softvér, otvorený hárdvér úzko súvisiaci s rozvojom vedy a distribuované siete - na ktorých vládnu podporu by som rád upriamil pozornos?. Prinášajú so sebou to, čo by malo by? ozajstným cielom pokroku - človeka vzdelaného, človeka nezmanipulovateľného, človeka rozumného. Ozajstného človeka, ctiteľa Minervy. Prípad otvoreného softvéru so sebou už dnes prináša nulové náklady na zaobstaranie špičkových produktov a aj náklady na ich údržbu sa radikálne znížia keď vezmeme do úvahu že expertov vyškolí skrze distribuované informačné siete ich prirodzený hlad po informáciách. A to že dnešný mladý človek má takmer neuhasiteľný hlad po informáciách viem z vlastnej skúsenosti.

Uznávam že presadi? niečo také v období kedy sú "kamaráti" z jednotlivých IT, marketingových či mediálnych spoločností organizovaný do "skupiniek" je úlohou náročnou. Samozrejme že kooperácia medzi spoločnos?ami je prirodzeným dôsledkom pravidiel sú?aže na otvorenom trhu. Na tom by ešte nebolo nič zlé - takáto kooperácia nastáva v každom evolučnom systéme. Problém však nastáva keď táto kooperácia prekračuje - napríklad napojením na štátne štruktúry - právny rámec ktorý túto samotnú sú?až definuje .Vtedy dochádza k javu ktorý zásadne podkopáva sú?aživé mechanizmy trhu - ku korupcii. Korupcii možno raz a navždy zabráni? dvoma spôsobmi - alebo vytvorením robustnejšieho právneho rámca, alebo vzdelaním jednotlivca k rozumnosti a to tak, že sám pochopí že korupcia mu z krátkodobého hľadiska prospeje no z dlhodobého hľadiska ublíži spoločnosti a tým i jemu.

Právny rámec ktorý by urobil trh naozaj slobodným a zároveň i imúnnym voči čiernym pasažierom či sebeckým žralokom je "svätým grálom" každého ekonóma. Cesta k nemu je spletitá a na dosiahnutie istého Všeobecného Ekonomického Protokolu ,ktorý bude globálnu spoločnos? a pohyb hmotných statkov v nej riadi? podobne organicky a elegantne ako je riadený prenos dát na Internete, si asi ešte nejaký ten rok počkáme. Možno bude jeho základom Nashova rovnováha, teória hier a s ňou súvisiace poznatky z kybernetiky týkajúce sa "problému suboptimizácie" ktorý v stručnosti hovorí že to , čo je dobré pre čas? systému - napr. profit pre firmu vyplývajúci z jej dravej stratégie - môže by? značne nevýhodné ba až zničujúce pre celok tohto systému -tj. ľudskú spoločnos? ako takú .

No okrem práce na tejto finálnej organickej ekonomickej teórii ku ktorej vlastne nikdy nemusíme dospie? je tu i iná cesta ako sa s dôsledkami "problému suboptimizácie" ako je korupcia či zdevastované životné prostredie vysporiada?. Je ním ako už som vyššie spomenul výchova jednotlivca k rozumnosti. Človek rozumný nemá potrebu konzumova? viac ako je nutné keď vie že ho takáto neregulovaná konzumácia do 20 rokov zničí aj s celým jeho druhom. Človek rozumný ktorý je súčas?ou rozumnej spoločnosti nemá potrebu upláca? úradníkov - dôveruje svojim schopnostiam a vie, že ak niekto vyhrá tender namiesto neho bolo to preto že zví?azil vo férovej sú?aži ktorej existencia prináša ovocie i jemu. Človek rozumný sa reguluje sám a jeho vnútorná sebedisciplína je zdrojom mieru v celej spoločnosti. Človek rozumný sa vráti do bytu aby po sebe zhasol svetlo ajkeď vie že by nemal problém so zaplatením ani x-krát väčšieho účtu za elektrinu.

Ako dosiahnu? tento želaný stav? Práve uvedením zmyslu onej čínskej múdrosti o jablkách a poznaní do čo najširšej praxe. K tomu by bolo možno vhodné okrem čo najlacnejšieho prístupu k internetovej infosfére i to, aby sa v katedrálach šíriacich náboženstvo dnešného sveta - v univerzitách ekonómie a managementu - namiesto dočasnej Friedmanovskej EcoNomie či Smithovskej neviditeľnej ruky trhu ktorá páli obilie zatiaľčo vedľajší kontinent viditeľne hladuje upriamilo o niečo viac pozornosti i na rozvoj humanitných vied či štúdium večných vz?ahov Človeka a jeho prostredia - EcoLogie.