Nedávno prebiehala na Bratislavskom hrade výstava indického fotografa a člena prestížnej skupiny Magnum Photos Raghu Raia - Svedectvo o bhopálskej tragédii. Expozíciu dokumentovalo pä?desiatosem čiernobielych fotografií i videoprojekcia. Napriek tomu, že novembrový mesiac fotografie je za nami, venova? sa tejto problematike je viac ako namieste. Tretieho decembra 1984 si indické mesto Bhopál pripomenulo dvadsiate výročie jednej z naj?ažších priemyselných havárií v celej ľudskej histórii vôbec. Z chemičky, ktorá patrila americkej firme Union Carbide, uniklo viac ako štyridsa? ton metylisokyanátu, kyanovodíka a ďalších smrteľne jedovatých plynov. Keď došlo k havárii, nikto nebol varovaný, ako inak - poplašné zariadenie bolo vypnuté. V priebehu jedinej noci tak zomrelo niekoľko tisíc ľudí, státisíce ďalších bolo zranených. Jedovaté plyny im poškodili, či spálili (!) pľúca, oči, dýchacie funkcie zlyhali. A Union Carbide ešte v tú noc opustila chemičku. Desivo pôsobí najmä fakt, že zatiaľ čo oficiálny odhad z roku 1989 hovorí o 3 589 mŕtvych, hlavný bhopálsky patológ v prvých mesiacoch roku 1985 uviedol, že havária si vyžiadala 4 136 mŕtvych. Následkom katastrofy však podľahlo okolo šestnás? tisíc ľudí. Ku dnešnému dňu sa počet obetí odhaduje na najmenej dvadsa? tisíc. Obete, ktoré katastrofu prežili, si kvôli trvalým ochoreniam ?ažko nájdu prácu. U detí narodených po tomto neš?astí, sa objavujú poruchy mozgu, rakovina, tuberkulóza, poškodenie imunitného systému... Union Carbide odmieta nies? zodpovednos? za chemickú katastrofu, napokon však po nekonečných súdnych sporoch súhlasila so zaplatením odškodného vo výške štyristosedemdesiat miliónov dolárov. Na jednu obe? tak vychádzalo priemerne od 270 do 530 dolárov. Táto čiastka však často nestačí ani na pokrytie pä?ročnej lekárskej starostlivosti. V roku 1999 organizácia Greenpeace po prehliadnutí komplexu opustenej chemičky zhodnotila ekologickú situáciu v mieste havárie. Analýza preukázala kontamináciu pôdy aj podzemných zásob pitnej vody ?ažkými kovmi a chlórorovanými chemikáliami, čo ohrozuje zdravie obyvateľov Bhopálu. Zároveň sa jej aspoň čiastočne podarilo odstráni? škodlivý odpad v okolí chemičky. Tento rok sa zdá by? priaznivý pre Bhopál aspoň po jednej stránke - dve ženy , ktoré prežili "Hirošimu chemického priemyslu", získali v apríli jedno z najprestížnejších enviromentálnych ocenení - Goldmanovu cenu za životné prostredie. Rashida Bee a Champa Devi Shukla vedú kampaň za spravodlivos? pre obete tragédie a cestovaním po svete sa snažili získa? čo najširšiu podporu. Hádam aj u nás bude dostatočne ocenená.