zacalo to tazivou unavou v utorok. taichi ju odohnalo iba na chvilku, opat dosadla na moje plecia a nie a nie zliezt. aspon som tu chvilku vyuzila, dobre mi bolo u juraja.
unava vedla mna lezala aj ked som spala. poslala mi sen o vcelach, ktore ma bodli do oboch dlani. umrierali a ja som sa zobudila leziac na chrbte, so zdvihnutymi rukami.

streda. 2 kavy, pretoze par nalevov oblubeneho vietnamskeho caju nezabralo. umysel ist spat skoro prekazila mysel, ktora sa rozhodla, ze prave TA streda je jediny vhodny den na rozhodnutie niektorych veci. vecerne nedorozumenie. vraj nezahrnam do planu. hm.

konecne spanok. tazivy, neosviezujuci, ale von svieti slnko. o desiatej porada, opovrzlive pohlady. asi som niekoho urazila, ze som na nej chcela byt. v rukach citim to, co volam "uzlicky zla". take zvlastne "veci", ktore zvyknem citit, ked davam masaz chodidiel a v danej oblasti nieco nie je v poriadku. nikdy predtym som ich necitila takto zvnutra. snazim sa masirovat si dlane, kym si kolegovia masiruju ega.
obed. uzlicky aj na chodidlach. ked po stati uvolnim nohu, ako keby sa do chodidiel naliala voda. vsetko je voda.
domov, pobalit sa na zajtra, potom ist do spojky. uzlicky aj v celych rukach, zvlastne. tuzba po pohybe, musim sa hybat. ked nie prechadzka, tak plavaren. ledva vychadzam po schodoch do iuventy. nechcene zabludenie na panske sprchy, nastastie prazdne. voda preberie, svaly ale bolia. nehoda, hnev. smutok. dlane horia. domov ist radsej aspon cast autobusom, potrebujem sa prejst. postel. vsetko je voda, vsade je voda, s chlorom aj bez. v nose aj v ociach. radsej idem pisat nezmysly.

zostava jedina tuzba. nech je to prec. nech je zase dobre. zatial si dam bielu cokoladu a spanok.
a mrzi ma, ze neuvidim tych, ktorych som mala v spojke.

(ale inak sa nestazujem, vacsinou sa mam vyborne. skusim uzlikami na rukach zrusit uzliky na nohach)