vo večerných hodinách som šla pomalým krokom po tmavej vrakuni, občas nejaký človek, občas pes
rozmýšľala som a zrazu moju pozornos? upútalo čosi cupitajúce ponáhľajúce sa cez chodník krížom prebiehajúce
najskôr ma napadlo, že je to nejaký vypasený potkan, predsa len som bola ďaleko od toho tvora a potkan sa mi zdal celkom prijateľný pre toto okolie
zrýchlila som, lebo zvedavos? bola silnejšia ako strach zo zviera?a
išlo veľmi rýchlo, tak, že mojím polobehom som ho ledva dobehla
keď som už bola celkom blízko, zistila som že sa mýlim...
bol to ježko, taký krásny guľatý ježko
chvíľku na mňa vystrašene pozeral, asi sa mu často nestáva, že ho dievčence naháňajú, skôr psíky vrakunské...
ešte pár sekúnd sme na seba hľadeli
potom sme sa i ja i on pobrali svojou cestou
ja milo prekvapená ježkom
ježko asi trošku zmätený mnou...