Ale áno.
Zasvieti do monitoru biele oko jednej tváre.
Posunie riadky a pohladí myš.
Štipkou tabáku zaostrí kávie zrno a priestor sa označí svetlom sám.

Na dubovom stole hrejú sa noviny už pekných pár rokov.
Svetelným lúčom bránia kvety miesto, kde má by? tieň.
A dážď.
Kvapkajúci v korunách malých stromov, tie do Zeme cez hlinu nedosiahnu.
Piaď priestoru aj so vzduchom nad ním.
Pán pokoja i s duchom jeho.
Voda z hrozna, čo obteká ten sladkor sám.
Ohňa plamienok, čo zračí sa stenou skla v záblesku seba v ňom.
A kvapka toho svetla, zvoní na srdci a š?astie tečie potokom a prúdom, kdesi v hlbinách, kde víno tvorí raj, tak dobre sa v ňom maj.
Máj.