koncert výchovný, nejakí chlapíci hrajú hity, čo ovplyvnili svet alebo našu krajinu..fajn piesne, ale...
po mojej ľavici sedí spolužiak, na pravo je prázdne miesto s mojou taškou, sedím v strede radu
myšlienky a myšlienky a myšlienky, začnem sa sama do seba zamotáva?
každý tón mi začína vadi?
neviem čo mám robi?
chem utiec? ale na ľavo je veľa ľudí a na pravo okrem spolužiakov aj profesor..
točí sa mi hlava
mám už od začiatku vyzuté topánky, nohy skrčené pri sebe a dlane pod nohavicami na predkolení ..zarývam nechty do kože, necítim skoro nič, prestanem s tým
chcem slzy, neprichádzajú
chcem objatie, niet toho, kto by ma objal v tejto chvíli
iba moje myšlienky...myšlienky...myšlienky...
vravím si , že to musím vydrža?..sama so sebou
koncert skončí, utekám v dave či s davom, vidím slnko..
áno, už som na vzduchu, voľná...sama s myšlienkami, ktoré tu majú viac miesta na odchod z hlavy..konečne idú preč..