cas sa pretahuje ako kvapky medu. spomaluje sa ako myslienka narazajuca na klavesnicu. zaluzie robia z okna stupnicu reality, tie najvyssie riadky su nehybne. cakam na tar ako odsudenec na popravu. ked skonci, moj den sa zmeni na noc, zavriem oci. hostitelom som ked nespim. moj parazit ma kupodivu obklopuje, najdem ho vsade kam vojdem. jeho zarodky na bootovacich 50 mb DSL nosim stale so sebou. potrebujem ho viacej ako on mna, ah aka iluzia ze panom v tomto vztahu som ja.
ak niekto raz spravi orientovany graf socialnej siete na kyberii, zisti ze najmocnejsie nody su tie do ktorych ide najviacej orientovanych vztahov a z ktorych ich orientovanych niekam inam vychadza najmenej. to je rozdiel medzi ukotvenou nodou a nodou co kotvi. ano ano uz to iste niekto napisal, moc v sietach nezanika, len sa priblizuje viacej svojej podstate: dynamickym, orientovanym relaciam. ako mi vravi cucova smska ktoru nemazem: fit nowhere. ziadne formacie. len blizke nody. a pohyb