Nie, žiadne perzekúcie neboli, len tetička, mamina sestra,
čo s nami bývala, pocítila žiar spotlightov miestnych klebetníc.
Istý čas sa musela zriec? svojej nedeľnej kávičky
v Savoyke, kde s celým babincom pravidelne
vysedávali starostlivo vyobliekané celé popoludnie
pri jednej kávičke alebo čaji plus jednej doboške alebo punčovníku.
Samozrejme že čašníci mali obrovskú rados? z tých starých dám,
ktorých vysoké nároky na kvalitu obsluhy boli v absolútnom nepomere
k mizernej tržbe a mizivému, ak vôbec nejakému, sprepitnému.
Ale niesla tento prechodný ostrakizmus, alebo lepšie povedané,
dobrovoľné zrieknutie sa týchto spoločenských rozkoší vyššieho typu
naozaj hrdinsky a nikdy mi nič nevyčítala.