Miestna she-cyberfriend ma zastihla mailom v sobotu nadránom - práve vtedy,
ked som sa vrátil v dobrom rozmare od IRL kamoša z detstva,
s ktorým sme testovali odlišnosti Cabernet Sauvignonu čílskeho a kalifornského
- teda nieže by som c h c e l machrovať! - ja machrovať jednoducho m u s í m,
aj keby som nechcel, s tým už nič nenarobím, to je už moja prirodzenosť,
ktorá sa prejavuje aj v tomto denníku, čo má byť odpoveďou na jej starostlivú otázku,
čo som teraz našiel v pošte:

" nebolí hlávka z kvalitného? "



Mňa hlávka nebolela nikdy, ani keď som býval za mladi
totálne najebaný z toho nejnekvalitnejšieho mixtu.
Nikdy som potupne nezvracal, nikdy ma nikto neprepil
a len jeden jediný raz som sa v hlbokej kóme na internáte,
kde som býval ako blavák častým hosťom, výdatne pošťal do postele.
Zniesol som vždy viacej ako ostatní. Svoju slávu som mal potvrdenú
aj úradne, lebo som mal policajtmi zistené a vo vyšetrovacom spise
úradne zaznamenané, niekedy vo februári 1982, pekných 3,6 promile alkoholu
v krvi, a to som stále ešte stál pevne na nohách a podľa vyšetrovateľa
som príslušníkov Pohotovostnej motorizovanej jednotky Verejnej bepečnosti,
ktorú som bezdôvodne zastavil v Bratislave o 02:30 hod na Rusovskej ceste
v zložení nadstrážmajster Mihálik, Koos a Ondrejko, hrubo urážal výrazmi,
že sú

mmmmmmmmmmmmmmm k o k o t i mmmmmmm(medzititulok zvýraznený vyšetrovateľom)

čím som spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa
podľa § 156 ods.2) Trestného zákona.

Z čoho objektívne vyplýva, aj keď si to pamätám len hmlisto a ostrovčekovite,
že som musel nielen pevne stáť na nohách, ale aj zreteľne artikulovať.

Skoro ma vtedy vyhodili zo školy, lebo prokuratúra sa podľa
Trestného poriadku v zmysle zákona informovala na povesť obvineného
na pracovisku a v mieste bydliska.
Ale ten prokurátor sa napokon pri výsluchu ukázal ako správny teepek.
Vysvetlil som mu, že sa na tých k o k o t o v nepamätám (takto som sa zamotal :),
že som sa naozaj nikoho nechcel dotknúť
- vtedy vybuchol, že to je moje jediné šťastie, že som sa príslušníkov
ani nedotkol, lebo by ma dal zavrieť na tri roky.
Potom mi povedal o tom promile a ja som videl, že sa vlastne celkom dobre baví,
ako sa ukradomky uškŕňal do tých svojich frajerských fúzikov pod nosom,
čo síce ešte nevyzeral ako víťazná výstavná jahoda, ale bol napriek mladému veku majiteľa
už celkom zreteľne žilkovaný a ja som si naraz s veľkou úľavou uvedomil,
že to so mnou nemusí dopadnúť zase až tak zle.
Celkom príjemne sme sa potom porozprávali a nakoniec to prekvalifikoval len
na priestupok.Zaplatil som vtedy na Obvodnom národnom výbore 500 korún
za každého hrubo urazeného príslušníka a tie súdružky vo veku mojej mamy sa na mňa,
vtedy pekného mladého vlasatého urasteného chlapca (výška 192 cm, váha 85,
č.topánok 46, penis nosiaci vľavo - miery z delikátnosti neuvedené)
očividne slušného, inteligentného, vtipného a hlavne skromného študenta,
zatriezva s dokonalým kinderstube - beťára jedného - tiež tak akosi príjemne
roztomilo usmievali ("A čo na to hovorí vaša mamička?")

Tie papiere stále opatrujem, ako niečo, čo mi z tých čias ostalo,
lebo sa veľmi veľa zmenilo a ostalo máločo - ani len tie vlásky nie -
ale moja plešatá hlávka sa inak nezmenila - nikdy ma nebolieva,
z nikoho a z ničoho.