Ako Styronova Sophia
len po kuskoch
odhalujes
cez polopravdy
sa dopracovavam k
podstate. K tebe.

Pozname sa
vsetky detaily
tvojich usmevov
dotykov -
moje frazy
mi pripominas
a opakujeme
okamihy,
ktore navzdy maju
zostat jedinecne.

POzname sa
aj to
co sa uz nezmeni.
Tie rozdiely,
ktore nedoplnuju
ale chybaju
suvislosti
idealov.

POzname pravdu
o
nezmeneni
o
bludnom kruhu
v ktorom sa objimame,
dotykame, nepustame,
neopustame
sny o inom
dosiahnuti stastia.

Bod =
uzavrety kruh.
Kazdy stale
zijeme vlastnym
zivotom. Posuvanie
zazitkov vpred, dni
plynu a istotu
vdychujeme
aj s vedomim,
ze musime.
Lebo keby sme
zastali, istoty
by nam uz nebolo treba.

Stale drzim,
dotykam, som tebou
naplnena.
Bez otaznikov,
lebo otvorene
mysle sa prelinaju.
Skoda,
ze sa stratili
tajomstva objatia?