Nedavno mi bola vnuknuta jedna myslienka: zit mimo civilizacie , v krajine tretieho sveta a byt stastny napriek materialnemu deficitu alebo zit v „zapadnom svete“ a pri uvedomeni si seba sameho prijat moznost , ze tento svet ma nie je schopny uspokojit a teda urobit stastneho.
Tento fakt som si vsimol pozorujuc isty cas moju osobne vybratu vzorku ludi v jednom nemenovanom hlavnom meste. Ak by som mal vychadzat zo seba ,dokazal by som siahodlho rozpisat moju nevedomost, preco nie je dobre ,ak nie je zle. Donedavna som si myslel , ze som skor vynimka, teraz viem , ze som pravidlo. A teraz ta zaujimava otazka(koho vam to pripomina) : preco je to tak?