Kukam sa do zadu a vidim ako mi rodinka mava a luci sa so mnou.V tedy som nevedela prvy krat co so mnou bude.Sadla som si a cakala kym nas pustia do lietadla.Citila som sa tak opustena a nikym nechcena.Myslienky boli strasne...Co ked sa uz nevratim domov? Co ked sa mi nieco stane?Bolo mi do placu, ale vedela som ze musim ist dalej.Co poviem za tym si stojim a vedela som aj to ze musim pomoct jednej osobe.Koli nemu som aj podnikla celu tu cestu.Ked uz som videla ze sa robi rada a letusky pustali ludi dnu isla som aj ja.Cetsa do Pariza bola kratka a pre mna to bola ako pomala smrt.Ked som vystupila v Parizi a videla som to letisko a mala som hodinu na to aby som nasla moj odlet do Tokya mi zle doslo.Mala som este so sebou aj 15kg batozinu.Bola som na D45 A mala som ist na niake F14. Radost prvy krat som tu a co teraz.Tak som isla podla instinktu.Utekala som s tou tazkou taskou aj po zemi som ju nechala suchat.Ked som videla Konecne pismeno F a potom aj svoje cislo, potesila som sa.V lietadle sedeli skoro sami japan people.V tedy ma zas napadlo...preco som radsej nezabludila:]12 hodinova cesta do Japan.Spat som nespala a ani kukat filmy som nevedela.Bola som aj dost unavena.Na letisku ma dost potrapili musela som sa vyzuvat, Steely mi pipali,Ked som uz bola nad Japan a videla tu nadhernu sopku Fujisan, mi slzy vyhrkli nadhera.Len potom mi nebolo do smiechu.Vystupila som a ostala som uplne sama.Musela som si najst niake lacne ubytovanie.s 20 letakov boli tri po anglicky a vsetko bolo len v ich jazyku.Potesilo ma to.V tedy som este ani nevedela ze som v Narite{tam kde som vystupila je v Chibe a nie v Tokyu}Nasla som jeden letacik a tam bolo 5800Yen.Najlacnejsi a isla som tam aj ked som nevedela kam:]Ukazala som listok,Slecna lamanou anglictinou povedala Tam su vlaky, taxi je drahe.Potesila som sa lebo som mala este 20kg kufor a 15kg batozinu a 18hodin cesty za sebou.
No tak som si povedala ze co zvladnem to vsak to je len Japonsko:]]]sla som teda smerom Keise line.Kukam same schody...to mam ako batozinu na hlave niest?
Dalsi sok..kukam na ich automaty na listky...nic po anglicky a nevedela som ani kam idem...hmm sla som k okienku a ukazala zas listok..ona mi dala listocek na vlak a hotovo.No woow a vystupim kde?ehm nic neodpovedala.Mohla som aj slovensky na nu...mala to uplne jedno.Tak som sla na prve nastupiste co som videla sadla si a bolo mi uz vsetko jedno.Kukala som na svoj kufor a predstavovala ak0 sa mi bude na nom spat.V tom prisiel jeden pan ku mne a kukol sa mi na listok a ukazal dva prstami.Hned ma napadlo ze urcite mysli dve zastavky.Chcela som ho vyobimat.Ale napadlo maj aj taka verzie ze dve zastavky a az potom vystupim.Dilema.V tom dosiel vlak a ja nastupila a uz len dufala ze su to len dve zastavky a na druhej aj vystupim.Zase sa objavil ten Pan a ako keby citil ze nie som si ista.Ukazal mi na tabulke kde som a kde mam vystupit a uz som vedela ze cim sa budem riadit cely svoj pobyt.Vystupila som v Narite a zas dalsi Sok.Same schody a sami japan.Prva myslienka aka som blba a druha som ako cernoch u nas na slovensku:]Divna vona,vzduch,style.Zacala som hladat Hotel Comfort.No jedna zenska tam koli mne behala a pytala sa kadial mam ist.Lebo tam boli tabulky West side,East side{sranda ze pod tym bolo uz dalej po japan}Ked mi ukazala kadial dalej...zacala som sa smiat dalsie schody a ja som uz nevladala.Vsetko na dva krat.Najprv kufor a potom taska.Jeden Pan sa ponukol ze mi pomoze.To som sa divila lebo japan people nepomahaju nikomu.Bola som prekvapena...som mu tam podakovala aspom 5 krat ARIGATO:]Isla som teda dalej...Zazrela som aj konecne svoj Hotel..v tedy som sa ukludnila ze spat na kufri nebudem:}]]No len dalsie tocene schody...ja som uz nadavala a histericila.V tom sa rozbehli japonky dve..myslela som si ze na vlak idu, ale oni smeom ku mne a hned peknou ang. ze mi pomozu.Zobrali mi obe batoziny...Ja zas na nich po japonsky co som vedela a oni sa smiali ze ako sa snazim.Ma jedna aj po ramene pohladkala.Potom mi este aj mavali.No nevedela som najst cestu do hotela bo ja slepa a nevidela ze 2F recepcion:] Som zastavila muzov v obleku a ukazala im listok.Jeden vytiahol mobil a zavolal tam.Zaviedli ma skoro az dnu.
Woooow...Ked som sa dostala na recepciu a povedala im ze chcem na 3dni ubytovali ma, ale az o 15.00 je prijmanie.Ale 3hodinky ma nezabili cakania, Jediny hotel co mal net za celu tu dobu co som tam bola.Ked som idela ten pocitac..som sa rozrevala.Myslela som si ze to bude problem a ako dam vediet doma ze som v poriadku.Nakoniec to tak aj bolo...mala som problemy.V Sakure si pytali na 10minut 100Yen.A v Ginze ani nemali net som musela ist do central Tokya.Zazila som tam aj nadherne zemetrasenia.Triasla som sa v postely ako v USA ked som tam hodila mince:]]]]pocula praskat okna a steny.Dokonale ale bolo to ked som tam stretla jedneho muze s Majami a on sa ma spytal ze odkial som...Ja som mu povedala iba Slovakia:]...on sa zacal smiat..spytala som sa ho ci vie kde to je? on mi len odpovedal moj dedo je z Ba..skoro ma vystrelo.Jeho babka zas madarka.Kecali sme celu hodinu, sme si skakali do reci.Pre mna to bol balzam, lebo ja som starsne ukecana a nikto nevedel po ang.No az na jedneho dilina araba z anglicka co ma tam aj 3 dni obtazoval.
Bola to nadherna cesta..ich cestovanie ich super rychlim vlakom nemalo chybu.Ked som sa uz sama naucila ako mam cestovat...tak to som sa niekedy len tak prevazala:]]]vo vlaku sa dobre spalo.Som sa musela aj strasne smiat ked som videla ako cudzia zena si lahla cudziemu na rameno a tak lezal na sebe aj cely rad..hehe..vzdy som cakala ze niaka dobra dusa si mi lahne na rameno.No ked sedel pri mne niaky fakt nadherne zenstely a handsome man tak preco nie???
Chcela by som sa tam vratit a mozna na niaku dobu aj zit.Ich mentalita a system je uplne o inom.Mame co dohanat a este vela krat sa musime zamysliet co robime zle.SAJONARA