este stale mi chyba tvoje stare ja.
vidim to vo vsetkych drobnostiach. tvoje mile malickosti. ona sa tesi z tvojej knihy.
ma tvoj sveter. ale ved je iba tvoj! pocujem to v tvojich songoch. patria iba k tebe. tvoje reci, tvoj smiech.

dnes uz taka nie si. aj ked sedis vedla mna, uz to nie si ty. bojim sa to povedat, ale popravde ta nepoznavam.

myslela som si, ze mi to chybat nebude, ale ked je to tu vsetko s tebou spojene. este stale je so mnou tvoje stare ja, ale ty si prec. aj ked ta vidim, si prec.

kam si odisla? kde si, preboha, zmizla.

ja viem, ze uz sa nevratis. a uz ta nikdy neuvidim. ked sa s tebou rozpravam, nie je to tvoj ton hlasu. ten smiech nie je tvoj.
komu si ho ukradla?
nerozpravas na mna ty. hovori so mnou cudzia osoba.

asi sa to nikdy nedozvies, ale mam ta stale na pamati.
tvojmu novemu ja to nepoviem, lebo pre mna uz to nie si ty.

a aj ked si hovorim, ze mi to nevadi, ze mi nechybas.. moja mila, si tu stale so mnou a nemam ti ako povedat, ze ta tu stale mam v tych malichernych drobnostiach.

az priliz dobre poznam tvoje stare ja a vidim ho vsade.
ale komu to povedat? tebe? ty uz nie si ty, ved si odisla. niekam daleko. neviem, kde si.

jeziis, chybas mi a neviem ta najst. pohladaj ma, pretoze neviem, ako mam zaplnit tvoje miesto, ktore vo mne zostalo a ktore patri iba tebe.

vrat sa taka, aka si byvala.