Podarilo sa mi dosta? na týždeň do tábora robi? vedúcu de?om z detského domova. Spolu s ďalšími troma ľuďmi z OZ Živica sme im mali robi? enviromentálne zameraný program.
Pred táborom som mala strach, chcela som sa z toho vykrúti? na poslednú chvílu. Ešte aj všetci kamaráti ma strašili, že tie decká nezvládneme a tak, no teraz to neľutujem. Decká boli perfektné.

Bolo ich asi 30 od 4 do 18 rokov a mala som sa od nich čo uči?. Skoro všetky boli rómskeho pôvodu, asi len dve boli biele, ale aj tie vedeli kadečo po cigánsky. Žili zo dňa na deň. Naučili ma, že treba ma? rád všetkých okolo seba a netreba zabúda? im to dáva? najavo (my v meste na to často zabúdame, však?), že každý deň to môže by? posledný krát. Veľa sa spolu rozprávali, o všetkom, veľa si pomáhali, o všetko sa delili, nezačali jes? kým neboli všetci pri stole, aj keď boli akokoľvek hladný. Keď sme niekam išli, držali sme sa všetci za ruky po 5, po 6, i viac.

Všetci boli veľmi čistotný, umývali sa každý deň. Nič nemali, mali len to jedno oblečenie v ktorom boli oblečený, sem tam niečo naviac. Keď sa umyli, šup spä? do špinavého. Pred spaním si prali nohavičky, aby ich ráno mali suché a mohli si ich obliec?. Nemali nič, ich duše boli vyprahnuté, často sa obímali, rozprávali, a nahrádzali si navzájom rodičov i súrodencov. Každé die?a zostáva veľmi poznačené detským domovom. Čím viac času tam strávi, tým horšie. Myslím, že decká z decákov to poznačí na celý život...

Každú hru, aktivitu čo sme im pripravili brali. Učila som ich žonglova?, batikovali sme nejaké oblečenie čo sme priniesli, , učili sme ich piec? celozrnný chlieb, tancovali sme (cigošky majú parádne pohyby...) aj brušné tance, hrali sme sebapoznávacie hry, hry na rozvoj spolupráce, tímu a podobne. Jedli sme sójové salámy a nátierky, čo sme dostali ako sponzorský dar od AlfaBio (ešteRazVeľkáVďaka:-). Decká nás naučili piec? bokále, cigánske placky.

Chodili sme sa kúpa? do umelo vytvoreného jazierka čo bol kúsok od chaty v lese. Keď bola zima, cigoši na nesrali, do vody si odfičali v sandáloch, teplákoch, tričku a mikine. Darmo sme im vysvetľovali, že keď vyjdú z vody bude im ešte viac zima, že môžu ochorie?.
Veľmi sa im tiež páčilo, keď sme maľovali na diáky a potom sme to presvecovali na stenu. Pod teplom žiarovky v premietači sa farby v diáku začali topi? a robilo to haluze. Ešte fajn muzička k tomu haluzná... hmm:-)



No nebolo všetko tak ružové. Vedúci čo tam boli z organizácie Úsmev ako Dar (oni tabory organizovali) hrali s deckami samé konkurenčné hry (tie v ktorých môže vyhra? len jeden). Vytvárali medzi deckami súperivé prostredie (smutok a závis?...) čo spôsobilo, že decká sa do seba parkrát pustili. Rómovia /hlavne baby/ zvyknú by? ako besné šelmy keď sa do seba pustia. Dve decká ak sa začali by?, driapali sa, škriabali, asi by sa aj dohrýzli ak by ich ostatné decka neoddelili. My sme sa snažili úsmevákom takéto hry kazi?. Radili sme, pomáhali, dávali sme plné počty bodov atď. Kvôli tomu sme sa s úsmevákmi aj pohádali.

Ale nie len kvôli tomu. Dávali deckám jes? 6 mesiacov (!) po záruke staré nejaké mäsové a bryndzové pyrohy. Celkovo organizácia z ich strany zlyhávala. Neboli schopný načas ani zohna? jedlo, navari?, decká boli hladné, všetko sme na poslednú chvíľu ?ahali my.
Bolo to únavné, vznikal tam chaos a stres. Rýchlo navari?, behali tam decka furt sa pyta? kedy bude jedlo, nestihali sme sa im venova?, tak zatiaľ stihli robi? zlotu, po jedle na nás zostával program, lebo úsmeváci zlyhávali aj v tomto smere. Večer sme zostávali hore až kým nešli všetci spa? a ráno sme prvý vstávali aby sme zháňali a vymýšľali raňajky. A zase celý deň: robi? program, dohliada? na to aby sa načas začalo vari? a tak ďalej dokola tie isté zhony...



No nakoniec to všetko nejak š?astne skončilo. Tábor sme opustili o deň skôr ako decká, ukončili sme ho ohňovou šou. Točila som s re?azami a kamarát bubnoval na hrniec. Decká boli z toho hotové!

Neviem čo je na tom pravdy, ale decká vraveli že to bol najlepší a najzaujimavejší tábor aký mali. Dúfam, že im to dačo dalo, mne teda určite. Sľubila som im, že sa za nimi ešte ten rok zastavím a donesiem im kopu oblečenia a nejake hračky, a tak sa aj stalo. Bola som tam druhý sviatok vianočný a doniesla kopec vecí zo zbierky Jedla namiesto zbraní, aj nejaké puzzle a tak.



Verím, že takáto moja skúsenos? ešte nebola posledná.


/tie fotky sú viac menej len ilustračné, originál fotky z tábora sa kdesi vyparili.../