Tak na tento piatok tak skoro nezabudnem.
Ja a ani ďalších 5 účastníkov prvoaprílového acidhousu. Nie, žiadna trance psychedelic party, ale 6 ľudí celý deň v jednom dome s papierom pod jazykom.
Taký zážitok človeka niekam posunie, vraj. No ja som rada, že som sa z piatku časopriestorovo dostala do pondelka a že si to konečne po toľkých hodinách začínam uvedomova?.
Niečo tak nádherné a v skutočnosti tak jednoducho zložité.
Pochopenie všetkého naokolo nie ani tak z tej ľudskej strany pohľadu, keď sa snažíme pochopi? všetko racionálne, skôr taký duševný pokoj a zisteniie, že všetko treba len prija?.že všade, kde sa na chádzaš si stredom ty. Stačí len vníma? priestor.Nikto z nás, tým, že sa odpúta od najjednoduchšej podstaty jednoduchosti, prestáva vidie? možnosti.
Prija? to, čo k nám prichádza, znamená zmieri? sa sokolím, zmieri? sa, znamená pochopi? a pochopenie je realitou kým vnímaš a cítiš.
Rovnováha je kľúčom.Je priestor.
Tak ako sme tu sami so sebou, tak sme tu všetci spolu - jednoduchá komunikácia medzi pozemskými svetmi stojí na uvedomení si najhlbších myšlienok o podstate uvažovania v tom najčistejšom zmysle chápania momentu.
Časopriestor nie je ovplyvniteľný časom ani priestorom ba dokonca a ni presun v týchto nezlúčiteľných sférach sa stáva banálnou samozrejmos?ou. Naše hranice sú neexistujúce, no stoosemdesiat stupňový zorný uhol je málo. Vedomie je nevedomé ak si neuvedomuje.
Sloboda je v každom ako súčas?, no nie každý je súčas?ou slobody....