venované id Polar




Spal som u hlúpeho Chada Channinga už v Nemecku ešte v kamióne v Leoni autokabel. Bzzz. Bol som v podniku. Z ulice sa doň vstupovalo cez záchodky. Klasická pankáčina. Boli tam nejakí pankáči. Jeden veľký a jeden malý. Mali palice. Hľadali, snorili. Buchol Veľký a za nim Malý tiež. Takto buchli aj do auta pred podnikom. Odišli a prišli. Hľadali a našli. Lupa(ista Monika H.) vyšla z chlapčenského záchoda. Veľký ju chytil. "Tu ju máme!" chytil ju do zveráka. Lupa kričala o pomoc a Veľký:"drž hubu! Malý, napusti vaňu studenou vodou!" Ostal z toho prekvapený. Kamión sa začal triasť. Začali ho vykladať. Zobudil som šoféra a bolo po spánku. A prši a prši...

---
študentský guláš, dobrý fazuľový guláš bez mäsa v konzerve. Za studena možnosť použitia ako imitáciu zvratkov.
---

Od nemca na Passate som sa dozvedel, že už asi nikdy nebude bohatý :(

Milá pani pri sebe, starostlivá, 1 dieťa, určite nie origoš nemka. Porozprávali sme sa. Nechala ma spať pred bytovkou pod strieškou pre bycikle a ešte mi aj kávu priniesla. Dosť dobre mi ide nemčina:) Sa si divím. Je to teplé mlieko s hnedkom, ale som radšej, aspoň zaspim.
Doviezol ma sem chlapík, ktorý spadol z Mesiaca po jeden a pol hodinovom stopovaní. Hovoril na 1 s hviezdičkou po anglicky. Mal o mňa veľmi veľkú starosť ,dal mi minču, ktorá by ma stála aj ~70Sk 1L. A aj nakŕmiť ma chcel a ešte mi chcel dať aj peniaze a nechcel žiaden sex. Vpohode ľudia.
Ľahol som si. Prišiel taký ujo, ani sa mi len do očí nepozrel a vyhodil ma spod striešky, že tam bývajú ľudia, ktorí chodia ráno do práce. Poslal ma na políciu, že mi poradia, kde prespať. Poradili mi nejakú ubytovňu, čo je zadara pre bezďákov. Lenže ani tam nikto nebol alebo čo, a tak sedím na nejakých schodoch a čakám, kým ma zoberie polícia. Je piatok večer, celé mesto v liehu. Dúfam, že nikto nebude mať so mnou krivé úmysly. Možno si aj pospím.
Za celú večnosť čo som spal ubehla len jedna hodina. Tak som sa išiel niekam prejsť. Pozrel som si natáčanie divnej minútovej scénky nejakého nemeckého krimiseriálu. Neskôr ma to položilo kdesi na výpadovke do trávy a tak som prespal do rána.

Na pumpe som nasadol do auta žene, ktorá v ňom mala všetko okrem nábytku. Plné sedadlá. Počúvala všelijaký trans, kazetu s nápisom coffeeshop mix, dredy... Bola divná, stále fajčila. Vedela len trochu po anglicky, takže som jej rozumel málo.



Na odpočívadle total peklo. Teplo, veľa áut, sobotných plných. Zastala nejaká baba s mamou, že či teda chcem zviesť. Tak ma pekne zobrali. Boli vpohode. Potom som bol unesený nemeckým párom, ktorý ma nepochopil a zobrali ma tam, kam išli oni, do úplných sračiek, z ktorých som asi vyše hodinu stopoval na najnemožnejšiom úseku. Bolo to nejaké prímorské letovisko s prístavom. A opäť ma zobrali dve dievčatá niekam, odkiaľ to vraj má byť lepšie. Keď som od nich vystúpil, zistil som, že som stratil mapu. Keď som nastupoval, ostala na streche. Tak som si kúpil na pumpe mapu Škandinávie. Dúfam, že domov uz potrafim. Vybehol som z mestečka a asi 15km mi nemalo kde zastať auto. Potom sa to skončilo. Postavil som sa na zastávku a prišlo nejaké auto. Masaker.

Bola v ňom ~60 ročná žena. Plné auto krabíc, oblečenia, smrad od banánov, no proste plné auto jedla a hlúpostí. Zobrala ma, že ide natankovať na pumpu, ktorá je len do desiatej. Pýtala sa tam kadekoho, že či nevedia, lebo ona nepozná to mesto, čo mám na tabuľke. Mal som tam napísané FERRY. Natankovala a zobrala ma ešte ďalších 15km ďalej od jej dediny na ďalšiu pumpu. Tam sa všetkých iniciatívne pýtala, či ma nezoberú. Presvedčila Turkov žijúcich v Nemecku idúcich tým trajektom. A tak ma zobrali.

Turci dávali na obyčajnej ceste aj 160km/h a ešte sa aj brutálne obehli v rade na trajekt. S kúpou lístka som mal problémy a tak mi turek ešte zamenil doláče na eurá a nakoniec mi ich nebolo treba, lebo napitý strážca ma pustil na trajekt zadara, ako jediného nočného pešieho pasažiera.

Kým sa nepozriem na vodu, ani neviem, že ideme. Trošku sa to vlní, ale veď máme už čo-to odvodnené. Teším sa ako si v Dánsku pospím. A ešte nemôžem zabudnúť na to, že tá posledná teta mi dala nugátovú Milku s mandlami a Pivokolu v plechovke.



Po zobudení vo vlhkom spacáku, troma komármi na čele, ma strašne bolelo pleco. Na bývalej dánskonemeckej colnici som stopoval. Každých 15min mi trajekt priviezol ~80 adeptov. Nejaká teta nemka ma hodila do Kodane. Že je to pekné mesto, mám si ho ísť pozrieť. A tak som išiel kopec kilometrov. Stretol som vagabunda s frajerkou, ale centrum som nenašiel. Išiel som kdesi na stopa. Mám strašne veľké mozole z toho chodenia. Na stope som stál asi 2 hodiny. Potom prišla teta s autom s úpravou pre invalida a vysvetlila mi, že zle stojím, že moja cesta je o blok vedľa. Tak ma zobrala aj cez pol mesta. To sa kvôli mne vraj vrátila. Hneď na to som už vhodne stopoval. Zastal mi chlapík, ktorý ma už tiež vraj predtým videl. Bol to Albánec. Ten ma hodil k trajektu do Švédska.



Na trajekte klasika. Fučalo. A keď som vstúpil do Švédska, uvidel som úplne brutálny parčík so sekanou trávičkou, jazierkom, lavičkami, zvieratká a švédky a hnusní švédi. Ako môžu byť švédi takí škaredí, keď švédky sú pekné?
Tak som sa najedol, pofúkal otlaky a poď ho na sever. Už som si myslel, že tam zapustím, ale prišla dodávka VW, chlapík a 5 chalanov. Išli z Dánska z futbalu. Hrali tam nejaké ich mladé kamarátky. Úplné auto snov. Debatil som s deckami. Nechali ma na parkovisku EuroSTOP. Veľké, hotel, pumpa, McDonalds... Spal som tam na lavičke.

Ráno prišiel ku mne chlapík, že či som v noci nič divného nepočul? Ktosi vykrádal karavany. Jeden za druhým, nikto nič nevie, nikto nič nemá, čistá prácička.

Niečo mi sadlo na krk. Štípalo ma to. Ľakol som sa, čo ma žere. Dam tam ruku, že to odoženiem. Fúj aké to je pichľavé a hrubé. To bude minimálne sršeň. Tak som po tom buchol a ono to bol môj dred. Sakra. Už som sa videl s krkom hrubým ako stehno.

Dnešný deň, pán Boh zaplať, 35km. Motal som sa po vidieku a hľadal prácu. Moje nohy ale nemôžu. Sú úplne deravé. Spím v kempe pri kúpalisku na ihrisku. Detskom. Dievčatko sa púšťa na šmýkalke a počíta si, koľko krát sa už pustila. TOTAL TELETUBIES.




Prešla ma haluz a pokračujem ďalej do Nórska. Vrátil som sa z dediny s chlapíkom a s dcérou niekam a odtiaľ som stopol ženu, ktorá mala prsia, no každé veľké ako hlavu :) Trojhlavá dračica. Hovorila plynule po anglicky. Strávila vraj nejaký čas v Amerike. Muža má na vozíku a študovala vieru. Zobrala ma do Gotheborgu. Poukazovala mi mesto a hodila ma k lodi. Celou cestou sme sa výborne porozprávali. Kúpil som si lístok do Dánska, pozrel mesto pešo, kúsok. Mal som 3 hodiny čas. V čakárni som sa rozprával s Afričanom žijúcim v Dánsku. Bolo ich tam celá rodina. Asi 18 a nechceli sa dať odfotiť.











A tí hlúpi škandinávci chodia na tie lode asi iba chlastať. Majú to tu bez daní. Kúpil som si chleba za 13SEK. Je to obyčajná hnusná biela mrvenička podobajúca sa na sendvič. A čajka odíde s loďou, potom lieta pri nej, a keď je unavená, odvezie sa, a keď si oddýchne, tak zase lieta...









Dnešný deň bol plný prekvapení. Stratil som telefón, čož je v mojom prípade dosť blbé. Zistil som, že rybári majú po sezóne a farmári nikoho nechcú. Našiel som pri ceste hrubý komixový zošit McDonalda. Je síce písaný po dánsky, budem mať večer aspoň taký nemý film na prečitanie. Nemôžem ani nikomu napísať, nech mi nepíšu. Mrzí ma to.



Dnešným dňom som udrel kliniec po hlavičke. Ráno som obehal ešte niekoľko fariem, no nikto ma nepotrebuje. Stopol som chlapíka, ktorý nevedel po anglicky, mal dodávku a prešiel som s ním ~50km za 3 hodiny. Chodil totižto po farmách a bral vzorky mlieka do laboratória na rozbor. Ale bol som rád, lebo som myslel, že tam zakvasím a umriem.



Cestoval som s nejakou príjemnou ženou. Bola záhradná architektka. Potom som išiel s chlapíkom od záchrannej služby. Totálny dánsky hnusný chlap. Úplný debil. Potom ďalej s mladíkom na VW Golf, ktorý ma zobral cestami cez lesy, kde sa zmestí na cestu tak jeden a pol auta a on si tam uháňal. Úplná rally. Vyhodil ma na diaľnici pri McDonalde a kamionovom centre. Tam som stretol Nejakého bars so glúpeho Poliaka. Mal taký chrup a la Miloš Šmída. Utekal pred vojnou. Bol v Španielsku a prišiel sem. A tu sedel na obrubníku. Hľadal prácu tak na rok, aby mohol ďalej študovať. Ktovie.

Odtiaľ som prvý krát v živote išiel 180km/h. Na Corse. Ten tupo ma viezol iba chvíľu, ale vyzeralo to tak, akoby chcel byť doma skôr než dofajčí cigaretu. A potom...
A potom mi zastavil dedko. Bol asi kúzelný. Išiel zo záhradky. Viezol jablká. Bolo od nich voňavé celé auto. Zobral ma strašne ďaleko. Vedel pekne po anglicky. Na to, že mal už vyše 60 rokov a angličtinu sa vraj učil v skole. Potom sme prišli na to, že keď chodil do školy, mali výmennú družbu s gymnáziom v Žiline. Veľmi dobre sme sa porozprávali.
Ďalej ma zobral nejaký mastný chlapík na hnusne veľkom aute. Typický kapitalistický konzument. No a poslednú jazdu dnes som zažil s mladým inštruktorom autoškoly. Ten ma poučil, že je to ťažké sa tu zamestnať, lebo keď nemám povolenie a prídu im na to, tak budú platiť veľké love. Vyhodil ma pri nejakom telefóne, ako som ho požiadal.




Vošiel som do budovy a zavolal som domov. Nestihol som však hodiť ďalšie mince, tak ma prerušilo. Bola tam recepcia. Teta mi povedala, nech jej dám číslo, že mi dovolí zavolať zadara. Bola to nemocnica. S tetou som ešte asi dve hodiny debatil. Vymenil som polovicu jahodového džemu za telefónnu kartu a sendvič. Večer sa blýskalo a neskôr aj pršalo.

Nemohol som nájsť žiadnu inú strechu, tak som sa pofľákal po areáli nemocnice a našiel som Kappel. Myslel som, že tam bude nejaký kostolík a on to bol dom smútku hneď vedľa kotolne a patológie. Schoval som sa pri taký kontajner a s kľudom zaspal. Zobudil som sa na to, ako ktosi ide. Možno sa ma aj zľakol. Ani neviem ako a vybavil som si tam spanie až do rána po anglicky s niekým, komu ani neviem, čo som narozprával, ale nevadilo mu to. Jediné, čo viem je, že povedal že príde ešte raz. Bol to nejaký strážnik s lampášom a bol skontrolovať dvere. Ráno tam prišiel ešte raz, zistil či som sa dobre vyspal, a tak.



Moje ďalšie plány zrušil nočný dážď. Chcel som totižto na trajekte umývať okná autám. Počítal som, keby za 3 dni zarobím 450DKR, tak môžem ísť s čistým štítom domov a vrátiť mame a sestre, čo som si od nich požičial a mal prázdniny v škandinávii zadara. Je tu stále zamráčené. Dúfam, že sa vyjasní.

Ide to dobre. Ešte trošku a frčím domov.

Cesta naspäť je tiež pekná haluz. Na trajekte sa mi prihovorila mládež, ktorá vraj stopovala cez leto do Grécka a tak si povedali, že zoberú každého stopára. Tak ma zobrali do preplneného auta. Bolo nás 5 a batožina. Doviezli ma na nejaké parkovisko. Tu začalo pršať a bola už tma, tak som sa s najväčším kľudom uložil spať pod mostom diaľničným ponad diaľnicu. Supertechnoheavymetal. Aspoň že som nepočul tie hnusné komáre.

Ráno našťastie tiež pršalo, tak som musel stopovať pod tým mostom. Zobrali ma do party dve tety s dvoma malými dcérami do dodávky. Išli z nejakého zábavného parku. S deckami som vymenil žuvačky za čokoládu. Na ďalšej pumpe som stretol stopára do Frankfurtu. Nejaký miestny. Neskôr sa k nám pridali on a ona. Zistil som, ze jsou z Prahy vole a jedou domů. Boli mesiac v Škótsku na robote. Hm. Sa im cestuje, keď nepotrebujú víza x) Postupne sme sa pobrali každý iným smerom. Zobral ma chlapík, dofetovaný mládenec. Išiel z nejakej technopárty. Počuval v aute Primus a aj sme si dobre pokecali, lenže ma nechal na nejakom lesnom odpočívadle. A to bol prúser. Samí starí tam obedovali. A tak som počkal, kým dojedia, zbalia sa a príjemne som sa vtrel starému páru do auta. Pekní ľudia v kostýme a obleku. Pomohli mi ďalej.

S peniazmi som v mínuse, ale čo-to sa mi vrátilo. Sestru vyplatím, poistku tiež a s mamou sa budem musieť nejako dohodnúť. Dám jej tú čokoládu.

Som asi 150km pred fiktívnym cieľom a mám ešte pol dňa. Neviem, či som dobre porozumel, kde mám čakať na kamión, ktorý ide priamo do Trenčína. Veď skúsim a uvidím. Len nech už v noci neprší. Jdeme dál. A už nemám nič na jedenie. Za posledné dva dni som zjedol len dva balíčky műsli a konzervu, ktorú som si odkladal a kúsok pomrveného švédskeho pseudochlebu. Ani tá posledná konzerva Dolnozemský guláš nebolo nič moc. Sľubovala mäso a červenú papriku. Bol tam jeden kúsok mäsa a 10 kúskov sójového mäsa. Bolo to dobré, len po polovici mi začal tŕpnuť jazyk, tak som to radšej nedojedol.

------
METALISTOVYCH 5B
Big, Black, Bloody, Bastard, Beer
------

A už je to tu. Posledná superjazda. Saab kabriolet. Išiel som asi 220km/h :) The last, the best. Dúfam, že som tu správne.
A pak prišli metalisté.. Videl som ich už plné autobusy. Dozvedel som sa, že bol 5-dňový metalový festival. Prišli čosi pojesť. Ponúkali aj jedlo, ale to som nechcel robiť, ale pivo som si s nimi dal. Karlskrone premium. Nič moc.
*


po viac ako troch rokoch som našiel môj stratený denník z nenaplnenej stopovačky do Nórska. Sú to vlastne výpisky krátkych chvíľ a identických pocitov. Už som to raz Polarovi rozprával, čo som zažil, ale on, že:"a aké máš z toho pocity?" a ja som nevedel. Sústredil som sa na cestu a pocity písal na papier. Zrejme. Teraz som ich našiel a spomenul si na ne. Takže Polar, story už poznáš (možno už len tak letmo) a tu máš k nej pocity.

fotené prístrojom: lomo LC-A
leto 2002 (vtedy 19 rokov)