Inšpiráciu k tomuto denníku, rovnako ako minule, mi poskytol Dobso,
keď vo svojom blogu zaželal pápežovi, nech mu je zem ľahká.


Ja mu to neželám.
Snažím sa byť nielen reálne mysliacim, ale aj súcitným človekom.
Zem, do ktorej pochovávajú pápeža, nie je vhodné prostredie
na posledný odpočinok, pretože nikdy dlho ľahká nevydrží –
aj teraz, po Jeho smrti, bude po síce utajených, ale o to tvrdších
a bujarejších bojových tancoch otcov kardinálov
pri ich divokých zápasoch a turnajoch o uprázdnený pápežský stolec
táto zem veľmi rýchlo zdubasená, udupaná a ubitá -
natvrdo a naťažko...

A to bude napokon len dobre, lebo v takej tvrdej a ťažkej zemi
sa aspoň On nebude môcť ani len pohnúť, a tak sa ani nebude môcť -
a teda ani musieť - tých pár chvíľ do Vzkriesenia pri hlučnom dupote
kardinálskych čižiem aspoň nijako otáčať, vytáčať
a ani sa v tom svojom hrobe príslovečne obracať.

Ťažko dosiahnuteľnú ľahkú zem mu preto neželám -
radšej niečo (vzhľadom na jeho konexie) ľahšie dosiahnuteľné
- želám mu to jeho vytúžené, vyslúžené a zaslúžené Nebo,
lebo tak, ako nepatrí do zeme, nepatrí ani na Zem.

Bol to celkom slušný chlapík a to je možno to najlepšie,
čo sa dá vôbec povedať o komkoľvek.

Viem, a aj sa na to spolieham :), že bol slušný natoľko,
že by mi určite nezazlieval a ani sa nepohoršoval
nad týmto mojim (trochu) neslušným denníkom
v tomto (veľmi) neslušnom čase.


mmmmmmmmmmmmmmmAmen!