Nastupujem do autobusu.
Občasná cesta tým istým spojom.
Dívam sa z okna.
Mysľou mi letia obzory, poväčšine staré-známe.
Podvedomím sa ozýva neobzeraj sa!
Stanica ostala prázdna.
Pohli sme sa..
V ušiach duní akési rádio.
Klik, toto nechcem.Hmm, ani toto nie.Klik, klik..!
Ticho..

Kam vlastne idem?
Netuším.
Teda nie, viem kam sa chcem dosta?..
This is the right way..No I don´t think so../?/
Obzerám sa okolo seba..
Zopár známych tvárí.
Usmievam sa..Mihli sa okolo mňa ako tiene..
V akýchsi nepredvídateľných slučkách ich stretávam na rovnakých trasách.
Vždy majú v očiach tie isté otázky..
Znova sa usmejem.
Nie som v tom buse sama..
Niekedy sama seba presviedčam, že túto cestu už absolvova? nechcem..

Bezmocne poháňam celý tento zvláštny spoj vpred.
No tááák, pridaj, poďme, poďmee! Go faster!

Po chvíli ma to omrzí, zbytočná strata energie.
Myslím na obzor, ktorý sa mi na konci trasy vynorí..
Teda mal by sa..

Spomínam.
Cesta je vždy nepríjemná, ale viem, že sa mám na čo teši?..

Návaly vetra, jamy na ceste.
Začínam pochybova?, že sa dopravím do cieľa..
Pred očami ten istý film.
My own animation of life..
And the winner is..
I don´t want to be the one.
No!
/I know that I´m not the only one/
Rados?.
Posledných pár kilometrov
Už sa neviem dočka?..

Car crash
Tok informácií iba jedným smerom
Úsek /možno iba dočasne/ neprejazdný.
A známy, vytúžený obzor v nedohľadne..
Iba ostrý, kvíliaci zvuk drásajúci uši..
Dáka tekutina mi zahmlieva zrak..
Ochutnávam ju..
Je to krv.
Krvácam,
no vystupujem po vlastných..