Už bežím..chyta? lietajúce púčiky, ktoré sa každým mojim nadýchnutím viac rozvíjajú..vznáša? sa, bojazlivo sa dotknú? slnka, aby ma nepopálilo, no po zistení, že je iba príjemne teplé, stále trošku nesmelo položi? dlane na povrch a našpúli? pery pripravené pobozka? ho. Len tak letmo. A potom..skok!..a už by? hlboko v mori a vníma? ten iný svet. Je stále okolo mňa, no uvedomím si jeho tajomnú silu až vtedy, keď sa ponorím a vznášam sa niekde medzi dnom a hladinou. Presvitajú zlaté lúče, ktoré ma šteklia. Zvláštny pocit mám, lebo sa pomaly pootočím a uvedomím si tú nekonečnú veľkos? okolo, tie kvatná vody..a ja vidím iba pár metrov pred seba. No ten pocit nie je strach, viem, že more mi dnes neublíži. Položím si ruky na oči, zhlboka sa nadýchnem a začnem silno kopa? nohami, aby som sa dostala na hladinu. Všetko to vnímam nejak spomalene, cítim hranicu medzi hladinou a vzduchom na každom kúsku tela, ktorý ju prekročí. Opä? sa mi chce lieta? a tak len zdvihnem trochu ruky a vietor ma podoprie a začne unáša?. Teším sa, aj keď netuším, kam ma zaveje...