takto co som videl svet pred par rokmi ...
dnes ... som sa dobrovolne zahltil aktivitami ... a uz vacsinou nie som schopny takto svet vnimat ...

staci ale trochu viac snahy a mozno to uvidim zas ...



Bola to krasa ...
tazko sa hladaju slova.

Citil som, ze som sucast prirody, ze kazde stebielko travy, slnecne luce, voda ... vsetko okolo mna je mojou sucastou a ja som sucastou tohto velkeho ziveho celku ...
ktory je taky nadherny a zazracny.
Dokazal som sa dlhe minuty kochat pohladom na jedno steblo travy ...
na uzasny zivot ktory v nom je ...

na vodu, oblohu, ...
stromy, kopce, horizont ...
a uvedomovat si pri tom tu uzasnu komplikovanost a zaroven bezchybnost prirody.
Citil som bolest, ked som videl ako niekto trha cisty papier a hadze ho do kosa - doslova ma to bolelo,
citil som sa ako sucast vesmiru a snazil som sa vnimat bolest a radost celeho sveta, to obrovske mnozstvo impulzov, pocitov,
vzival som sa do prirody, do vtacikov a poletoval som vzduchom,
videl som vsetko okolo seba - aj umele veci vytvorene clovekom ako zazracnu sucast prirody, ktora bola vytrhnuta a skoncentrovana ...
ale stale pochadza z tej nadhernej zivej komplikovanosti ...
Citil som kazdu sekundu svojho zivota, citil som cele svoje telo az do posledneho organu, citil som svoju krv, ziviny, ktore mi telom prudia,
vnimal som to, ze zijem ...

bol som stastny ze zijem a zaroven som bol pripraveny kedykolvek zomriet,
pretoze som smrt videl rovnako krasnu a prirodzenu ako zivot ...
ako sucast prirody,
radoval som sa zo vsetkeho ziveho ... pretoze to vsetko bolo skutocne zazracne - naozaj to zije ! Zopar kuskov hmoty, spojenych atomov ...
Citi, dycha, vidi, vnima ...
je to prekrasne ...
az mi isli slzy do oci

Je to neuveritelne ! co sa to deje v mojom tele, kazdu stotinu sekundy ? Miliony procesov, impulzov, reakcii ...
miliardy malickych trpaslicich buniek a omrviniek zije, pilne pracuje, prisposobuje sa, bojuje ...
a vdaka nim vsetkym ja dycham .... vnimam ... a mozem rozmyslat ...
vdaka nim vsetkym som ...
nie je to neuveritelne ?

A v tomto vsetkom su vsetky ludske a spolocenske problemy take malicke, nepodstatne a smiesne ....
:)))
ved my zijeme !
nase tela funguju a pracuju ... to je uzasne ...
radujme sa z toho, precitujme to, vnimajme to, zaoberajme sa tym ...
pomahajme tym malickym trpaslikom, ktori nas tvoria ... ktori tvoria nase telo ... nasu prirodu ... nasu oblohu, nase slniecko ....
to vsetko sme my ... obdivujme to, vnimajme to, radujme sa, vazme si to, milujme to ...




(text pochadza z jednej uprimnej mailovej komunikacie ...)