REACH – hrozba alebo nádej?


Ad: Chemici už počítajú náklady, iní ani netušia
[30.3.2005, TREND / Martin Hojsík]

Návrh novej európskej chemickej legislatívy (REACH) sa stal strašiakom chemického priemyslu, ale aj strašiakom, ktorým chemický priemysel zastrašuje ostatných. Snaží sa naozaj Európska komisia zatĺc? povestný posledný klinec do rakvy európskeho chemického priemyslu?

Prečo návrh vznikol

Súčasný systém manažmentu chemických látok v rámci EÚ je neefektívny. Jedným z jeho veľkých deficitov je nedostatočná ochrana zdravia obyvateľstva a životného prostredia. Súčasný systém totiž umožňuje, aby boli na trhu látky, o ktorých nemáme v podstate žiadne informácie.

Pritom sa používajú v predmetoch dennej spotreby. Týmto použitím sa dostávajú do životného prostredia i do našich tiel. Na lepšiu ilustráciu - pripomína to situáciu, keby napríklad výrobca potravín nevedel poveda?, či jeho výrobok obsahuje jedy alebo nie.

Táto nepriaznivá situácia vedie k stavom, keď sa znovu a znovu opakujú škandály spojené s výskytom nebezpečných chemikálií v spotrebných výrobkoch, ktoré stoja firmy, ale aj štát nemalé finančné prostriedky. Okrem toho aféry tohto typu výrazne znižujú dôveru spotrebiteľskej verejnosti, čo v konečnom dôsledku vedie len k ďalším stratám firiem. Súčasne nedostatok informácií o chemických látkach spôsobuje problémy pri stredno- a dlhodobom plánovaní, pretože neexistuje istota, že tá-ktorá chemikália bude považovaná za bezpečnú aj v budúcnosti.

Ilustračné foto.Súčasný systém so sebou prináša aj obrovské skryté náklady. Sú nielen v zdravotníctve (chorobnos? spôsobená expozíciou nebezpečný chemikáliám), ale prenášajú sa aj do zvyšku hospodárstva, napríklad v strate spôsobenej výpadkom pracovnej sily. Nebezpečným chemikáliám (napríklad narúšajúcim hormonálny systém) sme pritom vystavení všetci, nielen pracovníci chemického priemyslu.

Chemický priemysel má právo na zisk, ale aj my ostatní máme právo na ochranu zdravia a priaznivé životné prostredie. A preto potrebujeme REACH. Potrebujeme však systém, ktorý bude dosiahnutiu týchto cieľov naozaj pomáha?. Súčasný návrh systému REACH nie je dostatočný a snahy priemyslu o jeho zmäkčenie situáciu iba zhoršujú.

Ohrozenie konkurencieschopnosti?

Kvalitný REACH môže prinies? prospech pre priemysel (a to nielen chemický). Je naivné si myslie?, že európsky priemysel môže konkurova? ázijským výrobcom nízkymi výrobnými nákladmi. Ako teda môže preži? a neskonči? tak, ako napríklad textilky? Jedine inováciou a konkurenciou kvalitou.

Európsky chemický priemysel musí na trh prináša? nové výrobky, ktoré budú bezpečnejšie a nebudú ma? škodlivé účinky na životné prostredie. Významným prínosom podporujúcim inováciu bude zrovnoprávnenie starých a nových chemikálií. Tým, že staré chemikálie nemuseli podlieha? testovaniu svojich vplyvov na zdravie a životné prostredie, bol „znevýhodnený“ vývoj a uvádzanie nových a bezpečnejších chemikálií na trh.

Dôležitým faktorom pre zachovanie konkurencieschopnosti bude použitie rovnakého metra pre výrobcov z EÚ aj mimo nej. V tejto oblasti potrebuje súčasný návrh REACH prejs? ešte úpravami, pretože terajšie znenie napríklad umožňuje dováža? výrobky obsahujúce chemikálie, ktoré by neboli povolené v EÚ. To je určite neprijateľné, pretože by to nielen znevýhodňovalo európskych výrobcov, ale aj priamo ohrozovalo zdravie obyvateľov únie.

Zaostrené na náklady?

Minulý rok si Ministerstvo hospodárstva SR dalo vypracova? vo VUSAPL, a.s., štúdiu dosahu REACH na udržateľnos? chemického priemyslu SR. Žiaľ, pred tým, ako ju zobralo na vedomie vedenie ministerstva, nepodrobilo ju podľa dostupných informácií žiadnej kritickej oponentúre. Neviem preto, či ide o účel alebo nekvalitu daného materiálu, ale možno konštatova?, že významne nadhodnocuje náklady, ktoré bude REACH pre chemický priemysel v SR predstavova?. Len na ilustráciu si dovolím poukáza? na jeden fakt.

Pri kalkulácii nákladov na registráciu dovážaných látok vychádza výsledná suma (4,5 mld. – 8,3 mld. Sk počas 11 rokov) z predpokladu, že všetky dovážané látky sa budú musie? registrova? pre trh v EÚ. Pritom sám materiál konštatuje, že podiel chemických látok dovážaných z krajín mimo EÚ tvorí len približne štyri percentá. Náklady na registráciu by mali teda by? iba 184 mil. až 332 mil. Sk počas 11 rokov.

Samy kalkulácie nákladov tiež vychádzajú z predpokladu, že jednotliví výrobcovia a dovozcovia chemikálií nemajú o nich vôbec žiadne informácie, dokonca ani také základné, ako sú teplota varu či horľavos?, a teda že všetky údaje sa budú musie? zis?ova? prakticky z nuly.

A prínosy? Tie sa nespomínajú. Európska komisia ich odhaduje na 50 miliárd eur počas 30 rokov od zavedenia REACH.

Je samozrejmé, že REACH nebude zadarmo. Je však potrebné, aby všetky zmeny na zjednodušenie jeho implementácie neohrozili cieľ ochrany zdravia a životného prostredia. Návrhy ako jedna látka – jedna registrácia môžu pritom pomôc? zníženiu nákladov.

Súčasne je potrebné, aby štát už v týchto fázach prípravy legislatívy začal s prípravou nástrojov na pomoc malým a stredným firmám, napríklad pri eliminácii nebezpečných látok, ktoré budú podlieha? autorizácii, a teda budú postupne nahrádzané bezpečnejšími alternatívami. Deje sa tak už napríklad v Dánsku.

Ako by mal REACH vyzera??

Na to, aby REACH vo svojej konečnej podobe naozaj chránil zdravie a životné prostredie a súčasne podporil trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnos? európskeho priemyslu, je potrebných niekoľko závažných zmien.

Najdôležitejšou z nich je posilnenie princípu náhrady nebezpečných chemikálií. Tento sa dá definova? ako „náhrada nebezpečných chemikálií menej nebezpečnými alebo pokiaľ možno bezpečnými, ak sú tie k dispozícii“. To znamená, že pokiaľ výrobok, ktorý používa nebezpečnú chemikáliu, môže by? vyrobený s použitím bezpečnejšej alternatívy za primerané náklady, nebude už povolené používa? nebezpečnú látku.

V súčasnosti to tak však nie je. Mnoho nebezpečných chemikálií sa používa bez toho, aby to bolo potrebné, lebo neexistujú právne či ekonomické dôvody ich systematicky nahrádza?. Silný princíp náhrady bude tiež motiváciou pre výrobcov chemikálií investova? do vývoja nových bezpečnejších alternatív tam, kde tie zatiaľ nie sú k dispozícii, a podporí tak inováciu.

Autor je kampanier pre oblas? toxických látok v Greenpeace Slovensko