..sviatky? kde? ake?
Boli vobec nejake sviatky? Akosik som to nestihol vnimat. Ani rodicov ist pozriet. Tak ako posledne dva mesiace.
Uz by som k nim naozaj mal ist, alebo zdvihnut telefon a ozvat sa. No nerad to robim. Mrzi ma ked pocujem vycitavy hlas v telefone - kedy sa ukazes?
Je mi blbe povedat : Neviem. lebo naozaj neviem. Nechem prist len tak na skok na hodinu sa ukazat a potom ist zase. A tak to stale odkladam a odkladam. Policky sa vrsia. Dokedy vydrzia? Kolko unesu?
Sam citim, podla toho ako ma odstrihne od tohto sveta ked zaspim (tma, ticho, vokolny svet nie je. v tom okamihu vlastne vuobec nic okolo mna nie je), ze policky mojho ja uz moc vela odlozenych veci neunesu.
Trapne, ze? Kazdy je predsa strojcom svjho osudu, kazdy naraba s casom podla svojho svedomia.
Hm, alebo skor smiesne, aj ked momentalne je to uz skorej smiech cez plac v podani takmer zufaleho takmer sialenca, ako sa clovek snazi zit aby nemusel zivorit tym ze vlastne zivori uplne inym sposobom?
Kazdopadne viem ze toto uz zachvilu skonci. Vyspim sa, pojdem za nasimi. Spravim antibordel toho co som za posledne dva mesiace nestihol. Dufam.
A ak nie? Niekoho asi velmi rychlo poslem zapisat sa do analov.