uf.....spanok...lahky ako pierko....vesne pozeranie sa do tmy...prehadzany zivot....vsetko sa toci dookola....a nestiham spracuvavat co sa to vlastne okolo mna deje....prichadza jar....mala by som byt stastna....cakam na zajtrasok...na telefonat a na druhom konci bude hlas malej marie....placlivym hlaskom spyta sa ci som pripravena...odprevadit ju ku pramenu poznania....jej vlastnej buducnosti....
stala som sa vyvolenou pomoct jej prekrocit prah strachu....neviem bojim sa aj ja...bojim sa o mariu....bo ju velmi lubim.....lubim tie rana ked sa vraciame s party....kracame maximilanstrasse a pozerame na tu krasu mesta rannej sviezosti a pomalosti nedelneho rana....ked sa flakame po meste a nechce sa mam ist spät do skoly....ake to bude vsetko ked sa dozvieme zajtra tu pravdu?????
....zakerna choroba...jej tien pretrvava v nasej blizkosti...plamen nespavosti....plamen strachu....maria...preco prave ty????
....bojim sa maria...viem, ze si tak statocna a dokazes tak vela...
....bojim sa