V poslednej dobe travim hodne casu v posilovni, zacalo to niekedy pred skuskovym, ked som takto riesil neschopnost ucit sa viac ako x hodin v kuse, Teraz po skuskovom som si na to akosi navykol.Byvam na koleji v prahe, a posilku mame v takom napoli suterene, a ked tam clovek pride poobede, tak ma realnu sancu ze tam bude sam... (co mne plne vyhovuje:) Na zem hodim booka, vyberiem prijemnu muziku a je to;) Akosi nie som prilis maskularny typ, a moje cviky maju asi blizsie k joge/tai-chi ako bodybuildingu. Ono po cca 3ch mesiacoch co tam chodim na sebe pozorujem pozoruhodne vysledky. Aj fyzicke (neboli ma uz chrbat od sedenia za kompjutrom (ehm, ak boli 19-rocneho chalana, asi nebude vsetko v poriadku, ze ano;), pomaly prestavam mat pocit ze mam zadok sirsi ako ramena;),.. ale hlavne psychicke... stavam sa ovela vyrovnanejsim, kedysi pomerne caste myslienky veduce k jednemu malickemu kroku pri cakani na metro sa uz takmer vobec neobjavuju,
Ono kalokagatia je ovela rozumnejsi, a na obdobi viac nezavysejuci ideal ako by sa mohlo na prvy pohlad zdat..(aspon mne;)
No, ale to nie je dovod preco toto cele pisem, Vedlajsim efektom chodenia do posilovne je, ze som sa dostal pomaly k meditaciam.. nikdy som o meditovanie hlbsi zaujem neprejavoval, zdalo sa mi ze je uslachtilesie hladat poznanie rozmyslanim, ako snazit sa vyprazdnit si mysel, a hladat poznanie pocitmi... jeden z pre mna najtazsich cvikov, je posadit sa vystrety k stene,(raz mozno aj s vystretymi nohami;) a vydrzat tak 15-30 minut.. moj chrbat akosi nezvladol moj pomerne rychly rast, a z profilu pripominam skor asi otaznik;) pustal som si pri tom prijemnu hudbu (napr. blade runner;) a ako som sa tak snazil vydrzat, akosi automaticky mi nohy isli do tureckeho sedu, oci sa mi zatvorili, dych nasobne spomalil, hudba sa zliala akosi do neurcita... ale nebol to spanok, mal som mysel uplne cerstvu, iba uplne cistu.. zrazu som zistil som ze uz takto sedim asi 2 hodiny, to ked vosla teta z vratnice, ze ci som nezabudol vratit kluce... ono to bol jeden mojich najhlbsich zazitkov, neviem presne definovat ze preco, akosi som mal potom taku hlbavu naladu, bol som ovela tolerantnejsi, mal som nutkanie skor pocuvat ako rozpravat, obmedzenost a vyvysovanie sa istych ludi ma nerozculovali ako zvycajne, ale zdali sa mi nesmierne zaujimave, snazil som sa pochopit ich spravanie... skusal som to este par krat, ale zatial sa mie nepodaril dosiahnut taky stav ako prvy krat, asi prave preto ze som sa snazil, neviem... kazdopadne ked sa na to teraz skusam pozerat odosobnene, mam pocit ako by som bol pod vplyvom nejakej (prospesnej;) drogy.. ma napadlo aj ci to nemoze byt sposobene chvilkovym nedostatkom kysliku v mozgu (co ako som zistil nemoze)..
Som mal pocit ako by som objavil dalsi svet, iba tak do neho nakukol a pozeral s vypulenymi ocami...