už len čuš
za dverami
číhaj cez klučovú dierku
na ligotavé úsmevy
ďalšie dejstvá
sa prelinajú tretie cez ôsme
nudím sa a asi zaspím
sediac v trolejbuse
obkreslujem imaginárnou čiarou
okraj srdca
čo sa rozpustilo
ešte na začiatku neba
kúsok si pämatám