O tom akosom riešil to, čo ešte nehorelo

Pred dvomi týždňami som stratil peňaženku. Neboli v nej peniaze, iba všetky doklady. Zachoval som sa ako správny občan a vydal sa ju hľada? na všetkých možných miestach, kde som sa pohyboval odvtedy ako som ju posledný krát pozitívne držal v ruke. Skončil som na kramároch. Vzhľadom na prítomnos? kreditnej karty v predmetnej peňaženke som urobil prvý občiansko uvedomelý krok - nechal som zablokova? všetky karty. Bolo asi 22:00.

Chcel som by? naozaj dobrým občanom, a tak som zavolal na 158, že som reku stretil doklady a čo by som s tým teda ako mal urobi?. Hyperaktívny ujo ma poslal na policajnú stanicu na jahodovej ulici. Išiel som tam. Na dverách visel oznam: “Nie sme prítomní. Volajte 158.”. Ako som spomínal, chcem by? dobrým občanom, volal som 158, že tam teda nikto nie je. V telefóne zašumelo a hlas (iný ako pred tým) mi povedal, že o 5 minút môžem očakáva? hliadku. O 30 minút som volal znovu. Hlas ma uistil, že do 5 minút tam fakt tá hliadka bude. O 15 minút naozaj prišla ako na starom renaulte. Vystúpili zoň 2 ks policajtov. Ako o už býva, jeden bol dobrý a druhý bol zlý. Pardon, nie zlý lež sedlák jebnutý. Povedal som, čo sa mi stalo, dobrý policajt sa pýtal, ako sa to stalo, či som ju stratil, alebo mi ju ukradli, ja že neviem, len ju nemám. Jebnutý policajt začal vyhukova?, že OP je majetok SR, a teda nemám ho čo stráca? a že 2 litre pokuty zaplatím. Pohotovo som odvetil, že 2 000 Sk nezaplatím ani len neš?astnou náhodou, radšej si vybavím ekonomický azyl na Belize či kde. Dobrý policajt na jebnutého začal zazera?. Vysvetlil mi rozdiel medzi strateným a ukradnutým OP - stratený 200 Sk kolok, plus polhoďka na fízlici, ukradnutý 50 Sk kolok a hoďka na fízlici. Keďže bolo 22:50, zvolil som kratšiu možnos? - teda stratu. Dobrý one začal spisova? zápisnicu, pýtal sa, čo v tej peňaženke bolo, jebnutý one mi medzitým horlivo vysvetľoval, že tú peňaženku aj tak nikdy nenájdu, a že mám zabudnú? a tak, hoci som sa ho vôbec na nič nepýtal. Po desiatich minútach mi jebnutý položil na stôl 5SK s komentárom “daj cigaretu”. Nieže by som bol nejaký puritán, ale padla mi sánka. Mne padla sánka policajtovi dobrý one zaškrípali zuby a samovoľne sa mu odistila nabitá služobná zbraň. Dal som mu cigaretu. O pol hodinu som bol vskutku vybavený s dokladom, že som ten a ten a bývam tam a tam a spokojne som odkráčal na oslavné pevo.

Na druhý deň, čuduj sa svete, zvoní telefón, niekto našiel peňaženku a chce mi ju vráti?, super, teším sa, vtedy a vtedy, tam a tam. Prišiel som, dostal som, nechal som 5 kíl ako nálezné, veď mi ušetrili kopu starostí s novým OP a vodičákom a električenkou a tak. Volám 158, že mi niekto vrátil doklady - musýte íst na tú jahodovúú a tam im to vrátit. Reku, že dobre, idem na jahodovú, tam nikto. Volám opä? 158, že tam nie sú, a že či môžem papierik o tom, že som občan aj inde vráti?. To nemóžete, lebo to na tú jahodovu mosíte vrátyt. Tak ok, prídem zajtra. Nikde nikto. Pozajtra. Popozajtra o 9 ráno nevisí na dverách povestná ceduľka, teším sa otvára mi jebnutý one, s úsmevom mu strkám papierik do ruky, že požičané vraciam. Ocapí sa na mňa, že čo on akože s tým má robi?.
Ja neviem, čo s tým máte robi?, to je vaša vec. On si to odo mňa nezoberie, čo s tým on má. Na 158 mi povedali, že to mám vráti? sem. To vám zle povedali, tu predomnou zavolajte 158, že čo s tým mám robi?. Dvíham telefón, že zavolám 158, aby som mu ako slušný občan vyhovel. Vy?ukám číslo, no stlači? zelený gombík už nestíham, pretože v tom istom momente mi zátka adrenalínového zásobníka preráža temeno: “Hovoria že máš ís? do piče ty kokot orgán jebnutý”, chytám plechové dvere, medzi ktorými sa celý čas bavíme a razantne mu ich zatváram, aby sa nemusel namáha?. Privrel som mu nohu. (priznám sa, to som naozaj nechcel, chcel som, aby mu tie dvere čo najsilnešie tresli do tváre). Kričí niečo o mladých mužoch a útokoch na verejného činiteľa, ja mu kričím, že si má odpusti? mladého muža a tykanie, pretože som veľmi pravdepodobne starší ako on. Aj by sa pustil do prenasledovania osoby dôvodne podozrivej z útoku na verejného činiteľa (to ako mňa), ale bolí ho noha, kolega je preč, tak to necháva tak a ide si da? kafe a koblihu.

Fialový od zúrivosti (to keby si niekto myslel, že som to zvládol sebavedome a s chladnou hlavou ako slušný občan) hľadám info, kde mi niekto povie, čo mám robi?. Nachádzam policajnú linku dôvery, kde mi školený pracovník vysvetľuje, že mám sa vráti? a doklad mu odovzda?, vravím, že tam sa určite nevrátim “hehe, ste ho do piči poslali? hehe”, ano také niečo. “Tak chodte to na sasinkovu vráti? a máte pokoj”. Super, som pokojný, teším sa z toho. Idem na Sasinkovu, kde mi žoviálna teta oznamuje, že na linke dôvery ani na internete nič nevedia a že si musím doklady vybavi? všetky aj tak nanovo, lebo už sú blokované a odblokova? sa nedajú.


Urobil som dobrý skutok, zachoval som sa ako správny a zodpovedný občan, dal som dobrej duši nálezné 500 Sk, zaplatil 2000 Sk za nové karty, 400 Sk za nové doklady, piču z toho, akurát poučenie, nerieši? nič čo nehorí. Keby som počkal s dokladmi aspoň deň mohol som ma? svätý pokoj. A možno by na môj občiansky niekto odcudzil vybavenie nemocnice a detské ihrisko, zastrelil Busha, zaškrtil Putin a opľul Gašparoviča a bol by som vybavený.

Tak ako??