Som neska ráno išol tu, ňe. Šak legicky bo som uš tu a som tu nebol pred, ta že som musel dojs? tu. Ta som povedal že ahoj a išol som het zs tamaď. Idem idem, ňe, zs nohami, striedavo, jako by ma jedna mater mala a si pospevujem čo ma napadne, ľudovky dajake, že napr. when the sun hits, I´m still waiting lalalalá a idem okolo Pesca, bo to takoj jak idem zs het tu. A kukem ide motor, (zs kolesami) a zrazu dachto vyruti kelimok vf cesta. Kukem že kelimok. Ci! Zs dajaky šalet, parižšky alebo kapušiansky asi, na diaľku nerozoznám. To je ako s jablukami, netreba ich mieša?, lebo dostanete pätorku. Ta dumem že jake všakovake osudy môžu ma? vyrutene kelimky zs šaletom - ich odveje vietor (jak povedal kráľ Posrenna: "ja viem odkiaľ vietor Tarquinie!"), abo ich pohltí šoubyznys. Dumem, hej, ňe a čo sa nestalo. Tam prišla Vrena (píšem s veľkým, neviem ako sa volala, možno Anna) zs kridla,i došla, lapi kelimok vf zobak, odňese het zobere šalatovu lyžičku a dezertnu vidličku a začne žrec šalet čo vf. Ta to som ešte ňvidel. A to som už videl šecko, mimozemš?anoch jak štia mino zem vodorovne aj tyšic cickoch vf kyberia ale toto ňe.
A ešte potom ďalšia zháda sa stala. Mi zvolal Hurik das dva minuty potym (uplne jak vf prihode zs CDečko, len mi volel on, ňe ja jemu (zs mobul)). Že či pojdem zs motorom vf Pesco ňeska kupic dačo žrec. A ja že šak veď heej, ňe. Ci a to ešte len devä? hodin.