Moje meno je Harry Barris.
Rád by som vám ponúkol svoje služby.
Ak sa dohodneme, prídem k vám domov alebo na miesto, ktoré určíte a pomocou Vami zvolenej metódy Vás zabijem. Som pripravený použi? akúkoľvek diabolskú silu, aby som ukončil Váš život na tejto zemi. Sľubujem, že Vás ukradnem životu a odvediem do neznáma. Vaša duša opustí Vaše telo v mojich rukách.
V prípade záujmu Vám ponúkam aj doplňujúce služby, pri ktorých som “oblečený ako smr?”. Exempli Gratia, scéna môže by? naaranžovaná ako lúpežná vražda, alebo autonehoda, ak chcete ušetri? svojich blízkych.
Ak, po zvážení všetkých možností, ste skutočne rozhodnutí využi? moju pomoc a ponuku, prosím, kontaktujte ma kedykoľvek.
S pozdravom,
Harry Barris

Stál som na schodoch pár metrov od svojho bytu. Pošta mi takmer vôbec nechodí, takže som list otvoril okamžite, ako sa mi dostal do ruky. Srdce sa mi zastavilo, keď som čítal tie riadky zas a znova, a hľadal akýkoľvek náznak toho, že ide o žart, ale v hĺbke duše som vedel, že toto žart v žiadnom prípade nie je, práve naopak, že tento list je najvážnejšia a najpravdivejšia vec, aká sa mi v živote stala.
Niekto privolal vý?ah a ja som dostal strach, aby ma s listom nepristihli a tak som ho rýchlo strčil do vrecka, vybehol k bytu, rýchlo otvoril a poriadne za sebou zamkol.
Zhodil som tašku aj kabát, skopol topánky a sadol si na kreslo v chodbe pri dverách, kde som sedával, keď som nevedel, ako ďalej. Alebo keď sa mi nechcelo ís? do toho prázdneho bytu, kde ma nečakalo nič, len vrniace stroje, apatické a chladné. Často som v tom v kresle sedel celé hodiny a hľadel do steny, načúval, čo sa deje v dome, predstavoval si, kto sa vezie vý?ahom, koho kroky poču? na schodoch, kto pozerá televíziu. Stávalo sa, že som v ňom ajPrebudil som sa potom zvyčajne až nad ránom, celý dolámaný sa dovliekol do postele a doprial si pohodlný hodinový spánok pred tým, než som znova odišiel do práce.
Sedel som tam aj teraz, so zovretým žalúdkom od nervozity a privretými očami, a dúfal som, že zaspím, keď zazvonil telefón.
„Rainer?“
Preľakol som sa. Nepoznal som ten hlas. „Kto volá?“
„Harry Barris.“
Jeho hlas bol hlboký a basový a veľmi upokojujúci, v rádiách by sa o neho určite pobili, ale mňa znervózňoval. Najradšej by som zložil slúchadlo, ale mal som pocit, že ak to urobím, bude vola? znova a znova, kým nedostane čo chce. Bude lepšie, ak to vybavím hneď.
„Ľutujem, ale vôbec neviem, kto volá.“
„Máte môj list.“
„Moment,“ povedal som a položil slúchadlo na stolík.
Prešiel som celý byt, ale bol prázdny. Pod oknom nikto nestál. Ani vonku na chodbe.
„Počúvam.“
„Nenašli ste ma, však?“ zasmial sa.
Začal som sa trochu bá?.
„Čo chcete?“
„Porozpráva? sa.“
„O čom?“
„Stretnime sa. Všetko bude v úplnom poriadku. Uvidíte.“
„Kedy a kde?“
„Dnes o deviatej. R.I.P. Môžete prís??“
„Ako vás spoznám?“
„Ja si vás nájdem,“ povedal pokojne a zložil.

R.I.P. bola stará krčma pod zemou, otvorená do rána. Po druhej v noci sa v nej zbiehali opilci zo všetkých zatvorených podnikov, o deviatej večer tam ale ešte nikto nebol. Mohol som si sadnú? za stôl, ktorý som mal najradšej. A tak som len tak sedel a čakal a keď ma čakanie prestalo bavi?, začal som rozmýšľa? o svojich veciach, o tom, čo všetko viedlo k tomuto dnešnému stretnutiu a zrazu mi bolo dobre. Mám rád pokojné večery, kedy môžem nerušene sedie? a popíja? dobrý alkohol a len tak by?.
„Dobrý večer.“
Musel som vedie?, že je tu, pretože som sa vôbec nemykol, keď si z ničoho nič ku mne prisadol.
Nahol som lampu, ktorá visela tak nízko až sa takmer dotýkala stolu a namieril ju na neho.
„Obsadené.“
„Viem. Pre mňa.“
„Nie.“ Bol som si istý, že nie. Namiesto pokojných basových tónov, ktoré na mňa v telefóne tak zapôsobili, som teraz počul mladý chlapčenský hlas, trocha roztrasený, ale sebavedomý.
Položil ruku na stôl a prisunul ku mne obálku.

Dôverujte mu.
Harry Barris

Pokrčil som papier a prstom ho odfrnkol na neho.
Spadol na zem.
Zdvihol ho a v popolníku zapálil.
„Harry je opatrný. Musí si dáva? pekelný pozor na to, kam chodí a s kým sa stretáva. Nie je to ľahká robota, čo robí. Tomu ver. Vôbec nie. Vieš, koľko policajtov by ho rado stretlo?“
„Mal som dohodnuté stretnutie s ním, nie s tebou.“
„Dnes ráno som hovoril s bohom.“
Zdvíhal som sa na odchod, ale táto veta ma zastavila. Ak je to blázon, aspoň o ňom môžem niečo napísa?, pomyslel som si.
„Áno, a čo vravel?“
„Pozdravuje ?a.“
„To je od neho veľmi milé. Že aj ja jeho.“
„Odkážem mu.“
Až teraz som si ho lepšie pozrel. Vlasy po uši, obrovské modré oči, trocha neforemný nos, ktorý mu ale dodával charakter; keby ho mal rovný, nebolo by to ono.
„Mohli by sme prejs? k veci? Nemám veľa času. Prvé stretnutia sú aj tak väčšinou len také o?ukávanie. Prebehneme dôležité a pôjdeme.“
„Pokojne.“
Prišiel čašník a chlapec si objednal čierny čaj. Ja som si dal varené víno.
„Poviem ti, prečo robím s Harrym. Mám rád smr?.“
„Ale?“ pobavene som sa usmial.
„Smr? je nádherný cieľ. Netreba sa preň rozhodnú?. Netreba si dáva? žiadne predsavzatia, aby si tento cieľ dosiahol. Dosiahneš ho bez akéhokoľvek vlastného pričinenia. To vravievala moja mama. A ešte vravela, načo sa trápi? so smr?ou. Keď som tu ja, nie je tu smr?, a keď je tu smr?, nie som tu ja. Čo je blbos?. So smr?ou sa stretneš. V poslednej sekunde života. A to je kopec času, ver mi. Viac, ako si myslíš. Je to sekunda dlhšia ako tvoj život. Tomu ver.“
„Nádherný cieľ,“ zopakoval som.
„Kým žiješ, tvoj život je v ohrození.“
„Hrozí mi smr?.“
Prikývol. „A preto je lepšie sa na ňu pripravi?. Už si rozmýšľal, ako to chceš spravi??“
„Rozmýšľal som len o tom, ako ste sa ku mne dostali.“
„Program, ktorý nájde tvoj počítač, hneď ako do niektorého z vyhľadávačov zadáš niektoré kľúčové slová. Samovražda. Ako sa zabi?. Klub samovrahov. A tak. Sám som ho robil. A neustále ho zlepšujem.“
Spomínal som si, ako som pred dvoma týždňami trávil na internete niekoľko hodín a venoval sa len týmto slovám.
Čašníčka nám priniesla nápoje.
Oprel sa pohodlne dozadu a počkal, kým odíde.
„O smrti viem všetko. Všetko. Videl som zomiera? toľko ľudí. Sám som dlhé roky zomieral. Jediný dôvod, prečo som zostal nažive, bola nádej, že sa zo smrti vyliečim.“
Odmlčal sa.
„Ty si úplný začiatočník, však?“
„Aj tak sa dá poveda?,“ rozhodil som rukami. „Žijem, ako vidíš.“
„Nikdy si sa nepokúšal zabi??“
„Ani som o tom nikdy neuvažoval.“
„Nepýtam sa na dôvody,“ zamyslene sa zahryzol do spodnej pery a odmlčal sa.
„Musíš ma? teraz veľa práce,“ nadhodil som to ticha.
„Prečo?“
„Smr? prichádza do módy. V Japonsku sa každých pätnás? minút zabije jeden človek. V Iraku sú samovražední útočníci. Niekde v Európe vyšla kniha o tom, ako správne vraždi?.“
Posmešne sa zasmial. „Samovražední irackí útočníci? To je predsa japonský vynález. Kamikadze v druhej svetovej.“
„Kamikadze. Brrr. Ja by som hlavne chcel, aby to bolo rýchle, efektívne a bezbolestné.“
„To je ono! Presne o to ide. Rýchle, efektívne a bezbolestné. Čo sa ti páči najviac?“
„Neviem. Ale Harry Barris vie, alebo nie?“
„Tak počúvaj.“
Obaja sme sa naklonili ponad stôl. Cítil som, ako mi para z jeho horúceho čaju zohrieva tvár.
„Najdôležitejšia zo všetkého, je dobrá príprava. Nech si vyberieš hocijakú metódu, príprava musí by? dôkladná. Hlavný problém je totiž interný, nie externý. Reguluješ správanie podľa vlastných predstáv toho, čo by sa následne mohlo udia?. Predstavuješ si boles?. Tej sa bojí každý. Ale boles? má iracionálny základ. Chceš sa vyhnú? bolesti, ktorú môžeš cíti?. Nebojíš sa smrti, bojíš sa bolesti, ktorá jej predchádza. S Harrym sa bá? nemusíš. Ušijeme ti smr? podľa tvojich predstáv. Ani nemusíš vedie?, že zomrieš. Smr? môže by? veľmi príjemná. Smr? počas sexu, smr? uprostred eufórie z drogy. A ešte niečo - nemusíš sa bá?, že by z toho mala tvoja rodina nejaké problémy. Žiadna hanba ani stigma. O to sa postaráme. Dnes je aj tak už samovražda široko akceptovaná. Ale skôr, ako prejdeme k jednotlivým metódam, povedz mi, sám, alebo s niekým?“
„Aké sú výhody?“
„Nuž, pre tých, ktorí nemajú silu, alebo záujem o osamelú smr?, spoločnos? ostatných samovrahov môže by? nástrojom k dosiahnutiu cieľa. Spoločný entuziazmus je dôležitým elementom v úspešnej samovražde. Povinnos? a loajalita v skupine, rozumieš, jako keď niekto so zbraňou zabije všetkých ostatných a potom seba, alebo niekomu, kto nemá peniaze na tabletky, sa skupina vyzbiera. Inak, v skupine je najlepší plyn alebo jed. A ak chcete ma? istotu, môžme vám nájs? dobrovoľníka z nejakej mimovládnej organizácie ako Brána do neba, Cirkev smrti, Dobrovoľné hnutie mŕtvol a on dohliadne, aby bol každý v skupine úspešne mŕtvy.“
Skúsil som si to predstavi?. „Radšej sám.“
Potľapkal ma uznanlivo po pleci. „Odvaha, tomu ver! Len tak ďalej. Akú hudbu máš rád?“
„Prosím?“
„Čo počúvaš. Rozumieš, pesničky o samovražde ?a dostanú do nálady. The Cure má niekoľko skvelých samovražedných songov. The Doors “Yes, The River Knows”, Suede “Stay Together”, Alicew in Chains “Dirt on Dirt”. A keď si chceš predtým zatancova?, môžme skúsi? Lords of Acid, Morrissey..”
„Nie, nie, to nemusí by?. Možno nejakého Beethovena. Mozartovu.. Mozartovu poslednú.“
„Ako chceš. Tvoja smr?, tvoja hudba. Vieš aj ako to chceš?“
„Nie som si celkom istý..“
„Hovor, na to som tu.“
„S tebou dohodnem detaily?“
„So mnou dohodneš všetko. Ak bude niečo nejasné, prejdem to s Harrym, ale neboj sa, žiadne zdržanie nehrozí. Ale ak sa neponáhľaš..“ významne na mňa pozrel.
Nevedel som, čo mám na to poveda?.
„Poďme na tie metódy a uvidíme. Aj od toho, čo si vyberieš závisí časový plán, to je jasné. Takže. Povedz mi, nad čím si uvažoval a ja ti poviem svoj názor.“
„Mám zoznam,“ vytiahol som z vrecka požmuchlaný papierik.
„Ukáž,“ vytrhol mi ho z ruky a zbežne ho preletel pohľadom.
„Kyanid, pche! S kyanidom je to jednoduché. Vezmeš malý pohár vody, nesmieš použi? minerálku ani žiadny džús ani sódu, kvôli ich kyslosti. Čistú vodu. Nasypeš tam jeden gram, alebo, keď na teba tak pozerám, jeden a pol gramu kyanidu. Nie viac. Ak si dáš viac, spáli ti to hrdlo. Počkáš pä? minút, kým sa kyanid vo vode rozpustí a až potom môžeš pi?. Ak si to medzitým rozmyslíš, môžeš to vypi? v priebehu troch hodín, ale potom už nie. Potom si musíš spravi? nový. Keď to vypiješ, do minúty stratíš vedomie. Budeš ma? teda dos? času na to, aby si si ten pohár po sebe umyl, ak nechceš, aby sa z toho napil omylom aj niekto iný. Alebo naň môžeš nalepi? veľký lístok POZOR JED! Potom si niekam ľahni. Ak si chorý, môžeš strati? vedomie aj skôr, jako o minútu. O dvadsa? sekúnd. Takže musíš by? rýchly a ma? všetko premyslené. To platí pri každej metóde. Ľahneš si a o chvíľu si v kóme. Nič o sebe nebudeš vedie?. O pätnás? až dvadsa? minút si mŕtvy. Tomu ver. Je lepšie, ak si hladný, lebo prázdny žalúdok je zárukou rýchlejšej smrti. V kóme budeš prerušovane, ?ažko dýcha?, ale to ti môže by? jedno. To bude poču? len ten, kto náhodou príde.“
„Hm,“ prehltol som.
„Vypi? môžeš kadečo. Antimrznúcu zmes. Etylén glykol. Veľmi nepríjemná smr?. Neodporúčam. Hrozné bolesti žalúdka. Nájdu sa takí, čo si jed radšej pichnú. Ak si niečo pichnú?, tak potom heroín, inzulín, morfium, alebo niečo príjemné. Raz som to skúšal. Pichol som si potassium chlorid a nebolo to smrteľné, len to pálilo ako šľak a bola to boles?, akú si ani len predstavi? nevieš, to ti poviem. Mesiac som mal ruku zapálenú.“
Mal dlhé rukávy ..
„Sú blázni, čo si pichnú alkohol. Musím uzna?, že alkohol podávaný cez žily je tri až šes?krát silnejší ako keď ho vypiješ, absorbuje sa rýchlo a keby si sa chcel zachráni? vracaním, moc ti to nepomôže. V podstate by ti mala stači? šestina toho, čo vypiješ, ale toto je skutočne vec pokus omyl a pekelne dlho trvá, kým zistíš svoju dávku. Ak si chceš niečo šľahnú? do žily, naozaj je najlepší heroín. Nepoznám veľa prípadov, že by záchranka niekoho zachránila, keď si pichol zlato. Maximálne pichnú človeku novokaín, ale to je nanič, to je len tak naoko, aby sa nepovedalo. Ak máš dobrého dílera, predá ti zlato bez mihnutia oka. Bude vedie?, čo chceš. No, pre niektorých je to ale príliš drahá smr?. Ale príjemná. V podstate ti zlato vypne tú čas? mozgu, ktorá kontroluje dýchanie. Ale nie je to ako udusenie, to vôbec nie, tvoje telo nebude kriča?, že chce vzduch, je to len také príjemné omdletie. Ak si dáš príliš malú dávku, nevypne ti to mozog tak rýchlo, len ti to dovolí zabudnú? na vonkajší svet a externé stimuly.“
„A čo lieky na spanie?“
„Barbituráty. Odrovnávajú centrálny nervový systém pomaly a postupne. Začínajú s chrbticou, potom upadneš do bezvedomia, dýchanie sa zastavuje a to vedie k zástave srdca. Hlavná výhoda je rýchlos?. Jasne, závisí to od dávky, ale v podstate je to príjemná ľahká nekomplikovaná smr?, s minimálnym nepohodlím.“
„A plyn? Nie je aj plyn taký?“
„Plyn,“ zhlboka sa nadýchol.
A ja podvedome tiež.
„Plyn je veľmi nebezpečná bezfarebná hračka. Dostatok plynu ?a zabije. Ale ak si nedáš pozor, môžeš skônči? ako kripel. Prežiješ, a budeš na nič. Trvalé poškodenie mozgu a iných orgánov, anémia alebo srdcová choroba. Viem to, lebo som ten, čo to s plynom nedokázal. Nemám žiaden dôvod zomrie?, ani som nikdy nemal, len som bol unudený životom, žiaden stres, náhlenie, nič a tak som sa rozhodol, že je to jedno, či som tu. Je to jedno, môžem ti len poveda?, že plyn je bezbolestný. Ak by si si chcel da? sáčok na hlavu a zadusi? sa takto, telo bude reagova? sipením a lapaním po dychu a panikou. S plynom sa ti to nestane. Telo si bude myslie?, že je to len iný druh kyslíka. Nemá na to žiadnu „naučenú“ reakciu. Najlepšie je, ak si kúpiš plynovú bombu a použiješ masku. Keď začneš vdychova? plyn, zistíš, že je zrazu dos? chladno, ale nie je to nepríjemné a že tvoj hlas je akýsi divný.. skús si spieva?, kým budeš zomiera? s hlavou v plynovej trúbe a umrieš od smiechu. Po asi troch dlhých nádychoch sa ti trocha zvýši tep. Neviem prečo je to tak. Možno preto, že ti povie, prosím, trocha viac kyslíku, alebo je to tvoja hlava, ktorá povie, počúvaj, veď ty sa mi tu zabíjaš. Ale tep sa zase ukľudní a môžeš pokojne dýcha?. Asi po tridsiatich sekundách začneš cíti? v hlave tlak. Cievy v hlave sa rozšíria, aby do nej dostali viac kyslíku. To preto. A zatemní sa ti zrak. A ďalej neviem. Vždy som si dal dole masku a otvoril okno a modlil sa k čerstvému vzduchu. Takže ďalej fakt neviem, ako to je. Výhody tejto metódy sú, že sa môžeš zabi? doma, urobi? si pohodlie, da? si posledný nápoj, pusti? si obľúbenú pesničku a tak. Nevýhody sú jasné, už som o nich hovoril. Ak sa na poslednú chvíľu rozhodneš, že chceš ži?, nemusíš by? už taký, aký si bol predtým.“
„No, začína ma to nejako odrádza?.“
„Odrádza??“ zasmial sa. „Ponúkol som ti to najlepšie. Ale možno hľadáš niečo iné. Vrazenie autom do cementovej steny. Samovražde elektrinou. Nič moc, ani jedno z toho, môžeš to totiž ľahko preži? a budeš ľutova?. Niečo ako hodenie sa pod vlak. To robia len hlupáci. Ak máš pocit, že nechceš zomrie? v jednom celku, aj na to myslíme. Dekapitácia. Odsekneme ti hlavu. Jako za starých dobrých čias. Spôsobuje to veľmi rýchle bezvedomie. Niektorí vravia, že trinás? sekúnd, možno štrnás? po od?atí sa stále dajú namera? v hlave nejaké elekrická aktivita. Čo môže by? nepríjemné. To platí aj při obesení alebo zlomení väzu. V každom prípade, estetické to nie je určite. Podrezanie si žíl je tiež neveľmi pekné. Najlepší spôsob je, nahádza? do umývadla kusy ľadu, zaia? studenou vodou, ponori? ruku, prereza? pozdĺžne, len hlupáci si režú žily vodorovne. Niektorým sa při pohľade na krv spraví zle. Naozaj to neodporúčam. Nie je to nič moc. A potom, ešte sme nohovorili o zbraniach. Pištole. Revolvery. A tak. Máš zbrojný pas?“
„Nie.“
„Bol si niekedy na poľovačke? Strieľal si?“
„Nie.“
„V tom prípade to neodporúčam. Zbraňou by mali zahynú? len skutoční odborníci. Vybra? si vhodnú zbraň. Správne zamieri?. Presný uhol, sklon zbrane. Je celkom bežné, že prežiješ s dierou v hlave a trvalou slepotou a tak. Ak chceš zomrie? zbraňou, nechaj sa zabi? políciou. Kúp si lacnú hračkársku pištoľku, nechaj sa zdiaľky zastavi? policajtami, buď zlý a veľmi emocionálny a namier na neho zbraň. Odmietni ju zloži?, keď ?a vyzvú. Máme trasy policajných hliadok, určite by si si nejaké pekné miesto vybral.“
„Pekné miesto je aj most Tretieho.“
„Mosty sú dobré. Pod mostom Tretieho nie je chodník, takže nikoho nezabiješ, keď spadneš. A nenecháš na chodníku po sebe bordel. Jeden môj kamarát chcel spácha? samovraždu skokom z mosta, spadol na istého človeka a zlomil mu nohy a teraz je vo väzení. Ten môj kamrát, myslím. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Vďaka nemu sa náš zoznam smrtí rozšíril o jednu parádnu smr? – vysatie mozgu cez oči. Ešte som to neskúšal, pretože si to nikto neobjednal, ale techniku ovládam.“
Pozrel sa na mňa. Nemal som záujem.
„Dobre. Jedného dňa sa samovraždy na celom svete stanä súčas?ou vyspelej kultúry. Tak jako je to teraz v Japonsku. Tomu ver. Samovražda v Japonsku je spojená so záchranou cti a svojej rodiny. Každý pozná len hara-kiri, čo je privilégia daná len samurajom, aby sa mohli ochráni? smr?ou pred popravou. Hara-kiri. Ako krásne to znie. Hara-kiri. Nie ako samovražda. Hara-kiri. Alebo Shinjyuu, samovražda milencov. Alebo boshi-shinjyu, samovražda matky s die?a?om či ikka-shinnjyu, samovražda celej rodiny.”
Mlčali sme.
Pomaly dopil svoj čaj. „Tak čo?”
„ Musím si to ešte premyslie?.”
„Niečo ti poviem. Táto konzultácia bola zadarmo. Rozumieš. Záleží nám na ľuďoch. Na každom jednom človeku. Pokojne si niečo vyber, a sprav to. Ale najlepšia metóda je Harry Barris. Tomu ver. Táto metóda je vynikajúca. Ak máš prachy. Je drahá a musíš da? bacha na polišov. Ak si najmeš Harryho, budeš sa ponáhľa? hore schodmi domov a čaka?, kedy sa to stane. Budeš kráča? ulicou a čaka?, kedy sa to stane. Budeš napätý až do konca. Je to oveľa vzrušujúcejšie, ako nejaké nudné drogy alebo jedy alebo čokoľvek iné.”
Chlapec sa nahol až k môjmu uchu. „Chceš ho vidie?? Chceš vidie? Harryho v akcii?“
Pozrel som mu do očí.
Naklonil sa a pošepkal mi adresu obrovského nákupného domu. „Vý?ah B3. O tri minúty.“
Zdvihol sa a zmizol.
Pozrel som na hodinky. Uplynulo desa? sekúnd. Obchodný dom bol hneď vedľa krčmy. Položil som na stôl peniaze, oveľa viac ako som mal a vybehol von. S kabátom v ruke som utekal a vrážal do ľudí. Bol obed a všetci sa len tak motali a uvažovali, kde sa najedia. Pozrel som na bočné schodisko, kde bol vý?ah B3. Pri vý?ahu stála žena, vo veľkom čiernom klobúku so sie?kou. Také klobúky som miloval. Díval som sa na ňu a rozmýšľal, že sa jej prihovorím. Vždy som sa chcel zoznámi? so ženou v takom klobúku.
„Asi je pokazený,“ povedala z ničoho nič krásnym zamatovým hlbokým hlasom, placho sa usmiala a zmizla na schodoch, čo viedli k parkovisku.
Vo vzduchu po nej zostala príjemná letná vôňa.
Cinkol vý?ah. Srdce sa mi rozbúchalo. Spomenulo si skôr ako ja, prečo som tu.
Otočil som sa a zbadal na dverách vý?ahu nalepený lístok.

Vý?ah obsahuje telo Juana Carlosa, predtým zdravé, vo veku 31 rokov, ktorý si siahol na život a je rád, je že mŕtvy. Prosím, zavolajte zodpovedného človeka, aby telo odstránil. Ďakujem a ospravedlňujem sa za zdržanie.

Juan Carlos

Musel ho tam nalepi?, keď som obdivoval jeho klobúk. Bolo zbytočné beža? za ním na parkovisko. Nechal som lístok na dverách a počkal, kým sa otvoria dvere vý?ahu.