thus spoke roche in 'thus spoke ivanhoe in 'test'' :: Something smarter than us is going to emerge


node:	thus spoke roche in 'thus spoke ivanhoe in 'test''
template:	4
parent:	Recycle Bin 2
owner:	X89
viewed by:
created:	07.03.2005 - 08:39:32

cwbe coordinatez:
123456
1470634

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

pokial beries ako indikacnu skupinu C.XY v (pre)terminali, tak som veru nesedel.

cesko-slovenska medicina je na spickovej urovni knowhow, dovolim si tvrdit, vo vacsine smerov, ale co sa tyka pain management tak stale platia take tie dogmy ktore sa postupne opustaju/opustili vo vacsine 'zapadnych' krajinach.
(vid napr. vyvoj po r. 1987 u WHO, co sa tyka komplexneho pristupu k zvladaniu akutnej a chronickej bolesti nonmalignej patogenezy)

001234560147063401472099

toto ma docela zaujima, skrz to ze pracujem na diplomovke o zvladani chronicej bolesti..
nezaoberam sa farmakoterapiou, ale dost by ma zaujimalo, co myslis pod tymi dogmami,
ktore u nas este ovplyvnuju liecbu bolesti (teda pokial si mal na mysli iba farmaka..
(alebo nejaka konkretna praca na temu?-este lepsie:)

00123456014706340147209901473242

no ano, narazal som hlavne na 'dogmy' vo farmakoterapii prvorade.
zopar ilustracii:
1) dogma:
Bolest je IBA symptomom, jej tisenie je len symptomaticke.
-realita:
bolest ako fenomen z hladiska patologickeho zasluhuje skor nazov 'syndrom', nakolko ide o velmi komplexny jav (mis)adaptacie organizmu na prebiehajuce patologicke zmeny. bolesti maju casto tendenciu chronifikovat; chronifikacia bolesti je globalne vzata omnoho vacsim problemom nez abuzus akychkolvek analgetik (iked nie zriedka ide chronifikacia bolesti a abuzus/misuzus analgetik ruku v ruke). preto je eticky i odborne medicinskou prioritou zabranit chronifikacii bolesti i (zdanlivo) symptomatickym zasahom, a to vcasnym a zodpovedajuco kalibrovanym.
2) dogma:
Analgetika stupna III. WHO klasifikacie (silne opioidy a adjuvantna medikacia) su rezervovane len pre pacientov s najtazsimi bolestami v dosledku onko malignit alebo tazkych postop. a posttraum. stavoch.
-realita:
analgetika maju byt ordinovane individualne, primarne podla intenzity a charakteru bolesti (teda podla subjektivneho vnemu); etiologia a prognoza maju druhotny vyznam (tj. liecbu analgetikom nedeterminuje v prvom rade pricina bolesti, ale jej intenzita).
3) dogma:
silne opioidy su najvhodnejsie aplikovane parenteralne (injekcne), titracne (priebezna uprava davky podla okamzitej situacie)
-realita:
'idealnou' medikacnou schemou je podavanie '3 x by...'
"-by the clock (vo fixnom casovom rezime, tj. pravidelne)
-by the mouth (per os, pokial mozne, vyhnut sa injekcnej aplikacii)
-by the ladder (vid rebricek WHO pre terapiu bolesti, modifikovane podla prvej verzie/1986)"
4) dogma:
-pacientove bolesti musia byt dlhodobo refrakterne voci nastavenej medikacii, aby bolo nutne prejst na 'vyssi' stupen (=1. neopiaty; 2. 'slabe' opioidy; 3. 'silne' opioidy)
-realita:
pacientovi musi byt poskytnuta maximalna mozna ulava od bolesti i za cenu skoreho prechodu na 'tvrde' opiaty. opat, nie je rozhodujuce (okrem pac. s navykpom/zneuzivanim drog v anamneze), akej patogenezy bolest je. pacient trpiaci bolestou ma pravo na jej adekvatnu terapiu, lekar ma povinnost pacientovi ulavit od bolesti v maximalnej moznej miere (ziadne 'dohovaranie' typu "..ale ved to nic tak strasne nie je..."; "...to vydrzite..."; "...to vas nema preco tak strasne boliet.."). pacientove staznosti ohladom bolesti maju byt lekarom brane absolutne vazne a su zaväzné co sa tyka postupu terapie. pokial je vnimanie pacienta narusene, alebo je nejaka pochybnost v tomto ohlade, ma byt konzultovany specialista (psychiater).
à priori pristup k pacientovym staznostiam ohladom bolesti pri 'nastavenej' terapii ako ku kverulaciam je Kunstfehler (neviem najst celkom dobre pasujuci sl. ekvivalent...profesne pochybenie snad)
5) dogma:
podavanie silnych anodyn pacientom s nonmalignou bolestou vedie casto k zavislosti, co ohranicuje ich vyuzitie len u pacientov s vaznym somatickym nalezom a neistou/infaustnou prognozou, prednostne v hospitalizacii.
-realita:
v studiach WHO k tejto subproblematike bolo zistene, ze vyskyt zavislosti (nie somatickeho navyku, ale zavislosti) na analgetikach morfinovej rady, podavanych lege artis (vid viackrat spominane odporucane smernice WHO) ma prevalenciu menej nez 0,2 pro mille. prakticky:
z 10.000 pacientov s bolestami prislusnej intenzity, nezavisle na patogeneze (onko, artriticke, degenerativne, (post)traumaticke atd apod.), liecenych dlhodobo silnymi opiatmi je pravdepodobnost vzniku a etablacie zavislosti dane priblizne u 2 (dvoch) subjektoch. samozrejme, neznamena to, ze toto cislo nevariuje, ide len o ilustraciu pravdepodobnosti tohto, kapitalneho neziduceho ucinku - iatrogenna zavislost na opioidoch.

treba avsak odlisit somaticky navyk. u silnych opioidov sa tento rozvija (temer) u vsetkych pacientov, liecenych dlhodobo (samo o sebe ma tento fakt relativne maly vyznam, nakolko je dlhodobo mensim problemom nez chronifikovane bolesti strednej az silnej intenzity).