had

Ten, čo premenil sa v cestu
otvára oči pútnikom
smerujúc k svätému miestu
za istým prienikom
(a zároveň zjednotením)
poodhalil, čo tajomstvom nazývame
zanechal stopu, priamu, kľukatú
dnes, keď všetko je nám známe
priviedol strigu strapatú
na hranicu uvrhol jej hriešne telo
nech v plamu žiare dušu očistí
už v ohni srdce jej krvi vrelo
keď zrazu – nežné úmysly
tu privreli vráta nenávisti, zlobe
zmenili tváre posvätného kata
a schytil strigu naprotiv dobe
že sa s ňou vari inak poráta
ten, čo premenil sa v cestu
tej úbožkyni ešte šancu dal
a ona rados?ou plná tomu gestu
náhli sa rozumie?, kým on jej vlasy rval
tak vnikol do nej svojim slizkým údom
či trestá ju a či ratuje
valí sa na ňu horúcim prúdom
pod maskou kata had sa raduje
strhol tú kutňu z hlavy špatnej
i kynul chvostom, zubiská špúli
hrôza sa zračí v jej tvári matnej
že had, diabol do nej sa zaľúbi