Toto je moj prvy dennik a snazim sa zistit nieco o sebe, som trochu pod vplyvom alkoholu ale to mi mozno pomoze najst samu seba a ak nie aspon som to skusila, tento dennik si nemusi nik citat, ale mne to mozno pomoze.
uz dlhsie badam na sebe ze nieco mi chyba. som hastireva, nic sa mi nepaci a neskutocne vrcim na ostatnych ludi...
Polusim sa vykreslit moju situaciu. Momentalne som v anglicku au-pair, mam vsetko co si moze clovek priat, mam strechu nad hlavou, uplne perfektnu rodinu, kamosov tu a v podstate som volna ako vtak a nemusim sa na nikoho spoliehat a na nikoho pytat povolenie, cestujem si po anglicku ako sa mi za chce (aj ked predtym to bolo viacej) ale nenudim sa. Doma na Slovensku mam kopu kamosov, ktorych mam rada a tiez moja ozajstna rodina je OK aj ked predtym nebola ale milujem mojich bratov najviac na svete a je dala by som im aj to posledne lebo su uplne perfektni:)))
A tu sa dostavam k jadru, ze ako som spominala posleddnu dobu sa nieco so mnou deje, skriepim sa som podrazdena a nieco mi chyba. V piatok som bola opita ( ako zvycajne pomaha to najst pravdu) a rozpravala som sa s kamoskou o mne (je to Ceska-Martina-divna osoba, ale kazdy sme nejaky). Sa na pytala ze co je so mnou ze ja som takato nebola a ze som strasne ina. Som sa len zmohla na odpoved ze neviem co sa to so mnou deje ale citim sa neskutecno divne, ako keby mi zivot (mam 21 rokov) unikal pomedzi prsty a ja som zaseknuta na jednom bode a nic sa s nim nepokusam robit (bola som predtym vo svajciarsku-predtym ako som prisla do uk) ze ako keby som mala na druhy den presne zajtra umriet a ja som neprezila svoj zivot akoby som mala!!! a ja neviem preco mam taky pocit ze stracam kazdu minutku svojho zivota ako keby som nic nerobila, ako keby som sedela cely den doma a pozerala do nicoho, alebo skor ako keby som bola nikde a s nikym nic si nepamatam nic neviem, a toto ma privadza do sialenstva. Prisaham ako keby som sa vazne nesnazila prezit svoj zivot najlepsie ako viem. Kamoska sa ma akurat opytala ze cim to je a ze ci to nemoze byt hudbou ktoru pocuvam a ja len ze blbost to tym urcite nie je!!!
A potom prisla dalsia kamoska a prerusila nas....ale to je jedno v podstate, ale ko najdem svoje stastie??? ako najdem samu seba co mi chyba tak dlho???co mi chyba v zivote???stale si pripominam text piesne

Creep
When you were here before,
couldn't look you in the eye.
You're just like an angel,
your skin makes me cry.
You float like a feather,
in a beautiful world
I wish I was special,
you're so fucking special.

But I'm a creep, I'm a weirdo.
What the hell am I doing here?
I don't belong here.

I don't care if it hurts,
I want to have control.
I want a perfect body,
I want a perfect soul.
I want you to notice,
when I'm not around.
You're so fucking special,
I wish I was special.

But I'm a creep, I'm a weirdo.
What the hell am I doing here?.
I don't belong here

She's running out the door,
she's running,
she run, run, run, run, run.

Whatever makes you happy,
whatever you want.
You're so fucking special,
I wish I was special,

but I'm a creep, I'm a weirdo.
What the hell am I doing here?
I don't belong here,
I don't belong here.

lebo cim dalej ale tak sa citim, predtym som taketo daco necitila, ale stale viac mam pocit ze som na tomto svete zbytocna, lebo ja mu nic nedavam a on nedava nic mne. a hlavne odstavec
Whatever makes you happy,
whatever you want.
You're so fucking special,
I wish I was special,

si to pripominam stale castejsie...
Navonok sice posobim ako stastna osoba, alebo mozno chcem tak posobit ale ma to strasne zabija.
Dalej mozno sa mozem zamysliet co mi chyba, chyba mi zmena, som v UK uz rok a nic sa nedeje, ako deje sa videla somviac z anglicka a vela mojich kamosiek co su tu ci uz dlhsie alebo kratsie, a UK mam pekne zmapovane, ale chyba mi odist od rodiny a nastahovat sa do vlasnteho privatu????
Chyba mi najst si niekho kto ma bude mat rad a privinie si ma a povie ty si aj tak najlepsia???Chyba mi mat chalana ktory bude stat za mnou nech sa deje cokolvek????Chyba mi sex???
Chyba mi byt, alebo vyzerat uplne perfektne a byt krasna so super postavou???
Co mi chyba aby som bola opat spokojna so svojim zivotom a necitit sa ako keby mi vazne unikal pomedzi prsty a ja ho neviem zastavit a povedat STOP tuto minutu som si neuzila a viac sa uz nevrati.
Dnes mi kamaratka povedala ze ona je rada ked tak na nu obcas vrcim, lebo ze vtedy ma pocit ze ukazujem svoju temnu stranku a nie som stale rovnaka-usmievava a mila ale ina. Aj tak ma to hneva ze som stale viac a viac podrazdenejsia a neviem najst samu seba a nehnevat sa za blbosit.
Chcela by som najst odpoved a byt pokojnesia a vyrovnajsia ale neviem co som stratila.
Mozno si nevazim samu seba co som dokazala, odisla som sama na intrak na strednu v 15, v 19 som isla sama do Svajcu a v 20 do UK bez pomoci nikdo mi mepomohol, vela ludi mi vravi ze mozem byt pysna na seba, ze vela ludi by to nedokazalo odist len tak, ale ja taky pocit nemam , stale si myslim ze by to dokazal hocikto, ze to nie je az tak "super" odist od vsetkeho.Dokazal by to kazdy. Mozno sa necitim v poriadku lebo kamartky mi mozno nenechavaju priestor na seba realizaciu, stale len oni maju pravdu a ja uz radsej mlcim nenechavam im svoj nazor lebo viem ze to nema zmysel, aj tak sa ma len vypocuju a bohvie ci o tom vobec premyslaju, asi ani nie a prave preto ja nemam dovod vyslovovat svoj nazor nahlas, mozno by to pomohlo ale hadat sa iba o to ze chcem povedat co si myslim-unavena som s toho a znechutena, tak som radsej ticho aj keby nam mal moj nazor zachranit zivot.
Chcela by som byt sama aby mi kazdy dal pokoj, sa citim ako 100 rocny clovek unaveny zo zivota a uplne sputana akoby som nemohla ani oci zavriet, a pri tom som mlada a volna ze si mozem robit co chcem a nik mi v tom nevie a ani nemoze zabranit, tak co mi pre boha chyba sa nesmiat na silu a byt cim som alebo chcela byt....stastnym clovekom.