Pre denník často potrebujem inšpiráciu a teraz to bol posledný bloodyho blog,
v ktorom poeticky celkom (ne)viazane až do úmoru perseveroval:

" dvadsat tisic mrtvych tiel... "

čo ma nakoniec popchlo k napisaniu tohto dennika.







Dvadsaťtisíc mŕtvych tiel včiel
upracovaných na smrť
zbieraním dávno zotretého peľu nevinnosti
vinných vínnych rýmov
zo zaprášenej kytice letničkových slamničiek
uvitej na konci jesene života
zo slov pre vec žehu zapáleného
mladučkého
ceremoniára z krematória

Dvadsaťtisíc zbytočne hlboko
pod nabrúsený jazyk (tam do mäkkého !)
zabodnutých maličkých Stingov
vlečúcich za sebou sebaobetavo vytrhnuté
slizké
básnické črievko

Je v tom háčik
uviaznutý
v smrteľnej pasci elasticity
hrošej kože Hrubokožca Trojocasého
paralyzovaného rinčaním
nebásnickej zbierky porcelánových hrnčekov
väzniacich na dušičkový guláš nakrájaného
ducha
mmmmmmv pote otrockej práce utopenej
poézie