je vlastne marne nieco pisat. ved aj tak sa moj pocit, ci nazor zmeni, este dnes alebo zajtra. zmeni sa, aby sa mohol menit dalej. posledne dni, ma tu istu temu, hovorim kazdemu nieco ine. i ked v podstate sa snazim drzat jednej veci (ved nic ine mi neostava), no mam poci, ze to co som povedala v stredu, je ine ako to, co som povedala vcera. proste sa tocim.
preto je zbytocne, aby som pisala a vlastne aj vravela, zajtra to, co dnes poviem, bude ina pravda.
a druha vec.... aj tak to bude otazka a problem jedneho momentu a ja netusim, ze co a ako a co.
marnost.
.
.
.
a tak by som najradsej bola, keby neboli prazdniny a vklude by som si zila skolskym stereotipom. hlavu zatrepanu povinnostami. zbavena momentalneho pocitu absolutneho nezaujmu o spolocensky zivot. zbavena tej tuzby sa niekam zahrabat a hibernovat.