tak som tam bola. po dvoch mesiacoch. ked si na hlavu dala tu vlnenu satku, neverila som, ze je to naozaj ona. ved vzdy som si myslela, ze to nosia len devatdesiatrocne starenky, nie ta moja, ktora bola vzdy velka ciperka. lebo musela byt. nic ine jej nezostavalo. aj teraz chce byt, ale uz nevladze. starne,
tak to na nej vidno. boli to
vzdy som sa pousmiala, ked mi povedala, ze ked bude stara a nevladna, budeme sa o nu musiet postarat. smiala som sa, lebo som si to naozaj nevedela predstavit.
a teraz to prichadza, slabne, chorlavie, stale sa stazuje na vselijake zdravotne tazkosti a ja neviem, co jej mam na to povedat. ked povie, ze ma nadchu a nemoze dychat, poviem jej, ze uz je nacase, aby zlozila ten dvadsattisicovy antialergicky paplon zo skrine a spala pod nim, ked ze alergicka na roztoce v peri. na chvilu stichne, ale aj tak ho nezlozi. zostane tam. a potom mi povie, ze nech sa poriadne obliekam a nepijem vodu ale teply caj
tesila som sa za nou. lenze pocuvat taketo veci stale dokola sa neda. viem, nema sa s kym porozpravat, lenze toto je monolog. dobre, nech sa vyrozprava, vypocujem ju, snazim sa ju pozbudit, ze nie je az tak zle, ale viem, ze samu seba aj ju klamem. poznate ten pocit. byt radsej ticho, alebo klamat koli par hrejivych slov, ktore sa rozplynu ako snehova vlocka na jazyku, z ktorej je zrazu voda, vsedna voda bez prichute ako kazdodenne pretlkanie sa zivotom bez vyhliadok na zlepsenie
oh ano, este tie telenovely jej pomahaju zabudnut na kazdodenne trapenie.
najnovsie ta interaktivna, ci aka to je. pozera ju aj moj maly bratranec. z nudy. ked zacal vystrajat, babka ho zahriakne
-palko, nerob skazu, nahaj ten dazdnik.
aha, pod pozriet, ako ju zareze. heh, kopila ho do vajec, tak mu treba-

a tak odchadzam a neviem, co povedat na rozlucku. majte sa pekne, zavolam. a sucho sa opytam, ako sa mate, ste zdravi?? a babka sa ironicky zasmeje, ze co to blaznim..
moja babka