Veziem sa natlacenou elektrickou po nabrezi. Za novym mostom stoja zelene vesty. Policia. Chlapcov v uniformach povolali, aby prisli chranit vraha. Za nase prachy. Prisli. Ostre crty tvari a striehnuce pohlady spod capic. Niektorim je zima.

Vyhliadkova jazda pokracuje, pred galeriou pribudli ocelove zabrany a plexisklove stity. A tazkoodenci. Vynaraju sa bolestne spomienky na '89 a ruka podvedome schadza na hrcku na klucnej kosti. Adrenalin sa plynule uvolnuje do krvi. Tazkoodenec sa pohrava s obuskom, cisti si stit. Stoja tam asi 30-ti. Nasleduje 5 policajnych autobusov obklopenych tazkoodencami. Vsade tie tupe pohlady tupych nabuchanych tiel. Ludia v elektricke si zacinaju na nich ukazovat a sepkaju si:"Dufam ze nepojdeme cez Sturovo namest..."

Nesli sme, doprava je odklonena. Teplo sa mi z brucha siri do ruk, noh a krku. Nervozita. Mam mokre dlane. Hnev. Potreba akcie. Zelena vesta zastavuje mavatkom dopravu na nabrezi a usluzne caka kym diplomat v bmwcku dorozprava a vojde na cestu. Hnev.

Som v Bratislave, moje rodne mesto, mesto mieru. Popri hufoch policajtov s obuskami a stitmi prechadzame okolo obrneneho transportera. Citim silne napätie na prsnych svaloch, na bicepsoch a na stehnach. Nenavist. Nutkanie akcie je na maxime. Mam chut roztrhnut plast elektricky a zrevat vsetkym ludom priamo do mozgu: "Wake uupp!" Nepravidelne dychanie sa uvolnilo, dycham zhlboka a kludne. Tento pocit poznam. Je to chvilka pred bojom, ked nemas co stratit. Viem ako to napatie uvolnit, je prave tam, kde ma byt, predna vrch - zadna spodok - low kick na stehno ak to este ustoji (neustoji) laktovky a haky na face. Lenze ked mate nehmotneho supera, je to o niecom inom. Exploduje mi hlava, citim to. Zatial sa elektricka stocila a vracia sa po Sturovej na Kamenne namestie. Ocami lietam po ludoch, nikoho nic nesere.

A vtedy zbadam vilu. Elektricka sa z hrmotom blizi, ano je to ona. Fialova suknicka na rifliach, hopka po chodnicku. Copanky poskakuju v rytme krokov. Ponahla sa. Then my mind stop. Moje rozdriasane vnutro mlci a pozoruje. Nechapacka, krasa, laska, dobro, pravda. Vsetko sa zrazu premenilo a vyslo slnko. Laska, hrejivy pocit okolo srdca, sala az cez mikinu. Pocas dlheho nadychu mi zvlhli oci. Po vyse roku. Usmev a v dusi mier. Energia aktivovana na boj vytvorila ocean pokoja. Oci mi asi svietia od radosti, ze som ju zbadal. To staci, aby vas vila vyliecila. Hlboka vdaka.