idem tu chvilu patrat po politickom umeni, aspon si urobim jasno.

ked robim politiku, chcem aby ste mi rozumeli, tak ako chcem ja,
chcem totizto nieco presadit a vam neostava nic ine ako so mnou vyjednavat.
ked robim umenie, rozumejte mi ako viete, je to na vas.

politiku robi dieta, ked nastoji na tom, aby mu mama kupila keks,
lebo ak nie, ma tu po ruke sankcie ako nastojcivy plac, ktorym mame
znepriateli okolie a v zalohe zhodenie vseliakych veci z regalov na zem,
zakaznicku rebeliu, ktorou mama klesne v rebricku top zakaznicok strmo nadol.
doma potom urobi umenie, ked si sadne a nakresli ako mama papa keks.

umenie realitu dotvara,
politika chce realitu menit.

umelec hovori, aby hovoril,
politik hovori, aby menil.

co sa tyka kreativity,
umelec volne pouziva formy [JA-POUZIVAM],
politik formy nariaduje ostatnym [VY-POUZIVAJTE].
chapem to tak, ze ak diskutujem s politikom, bavi sa s nim moje politicke ja,
ak pracujem s umelcom, spolupracuje s nim moje umelecke ja.

politicke umenie chapem ako politiku pod zastierkou umenia,
teda nariadovanie foriem pod zastierkou ich slobodneho pouzivania.

v skratke,
ak proti politikovi, tak politikou (nie je v tom nic viac),
ak s umelcom, tak umenim.

este dodam, ze nemam nic proti svojmu politickemu ani umeleckemu ja -)