Pred ujom Abrahamom som mal uz od utleho destva respekt. Vysoky zavality muz, s hustymi vlasmi a obocim - jeho pohlad posobi prisne a podozrievavo. Cely obraz tvare uja Abrahama podtrhuje jeho vyrazna velka brada.
Ujo Abraham je sused, nevidno ho casto a vela toho takisto nepovie. Prezil si toho naozaj dost, od roznych telesnych chorob, stratou blizkych az po obdobie, ked siel do krcmy a nepamatal si ako trafit domov.
Ujo Abraham, inokedy chodiac o barlach, inokedy vecer odhrnajuci sneh alebo na prechadzke s Brčom, nie ovela mladsim pudlom odo mna. A vzdy ked ho vidim, pozrie na mna svojim tichym, hlbokym, akoby podozrievavym a prisnym pohladom. Poviem "dobry den". Vtedy na malu sekundu uskoci pohladom a odpovie hlasom, ktory mu vobec nesedi a je vo velkom kontraste s jeho vyzorom, "dobry den". A ja idem dalej a ujo Abraham alebo ide domov z prechadzky s Brčom alebo dalej odhrna sneh.