takto som si ja hvízdal (hvízd-písk) a kráčal zo stanice tuto, v bradavičke na dunaji, ticho jak v hrobe, tma jak v hrobe a idem.. dolu alejou, čo je tak umelecky károvano zastrešená, že sa ľudia prejdú aj zabavia, keď prší (jak v hrobe)..

toto bolo tiež takto v zime (nepršalo, ba priam naopak) a ja zakabátený, v jednej ruke taška, v druhej balík s lákavou rezňovo-šalátovo-koláčovou plnkou, čo len mamka vedia pripravi? a ŽSR namieša?, keď tu zrazu ma prepadol lump!

dýchavične ma zastavil: chcem sa s Tebou rozpráva? a prekolmil mi moju zamýšľanú trajektóriu.. ja, že o čom? – poľahky som si vďaka prof. Tomkovej načrtol v mysli novú a vybral sa po nej..

stoj! chcem sa s tebou rozpráva?! – už nie tak úctivo.. zasek mi ju prestúpil a ja som zastal až na ňom.. sa na mňa ešte pritlačil a zubami mi do kabáta, že hum hmmmm hhhhhhuuu! HUMMM! a ja že: preboha, nie! a on, že čo? a ja, že čo teda chce.. a on, že by dajaké peniaze a že má teda ruku vo vrecku, v ruke nožík a kamaráta má 5 metrov za mnou a ten má zase žigulíka.. a vôbec, že to so mnou nevyzerá ružovo a že by sme sa mali dajako dohodnú?..

myšlienky mi bežali rýchlejšie ako Pribilinec.. až som ich celkom stratil z dohľadu a som tam zostal s lumpežníkmi sám ako prst v plote..

mám 500 korún, tie Ti ale nedám, lebo by som nemal čo žra?, poď, ideme rozmeni? a Ti stovku dám – už šli dajakí pajčici vedľa, tak som sa k nim pripojil a šiel preč a lumpík za mnou, ma hrýzol do rukáva, že stoj a ja mu nato, že poď!

tak sme šli a on furt cedí, že stoj, lebo ?a zabijem! kam ideš?! a ja mu, že a kde, Ty chytrák, si myslíš, že bude v nedeľu otvorené - no do stánku!

a potom mu vravím, že prečo, keď chceš peniaze, mi vravíš, že sa so mnou chceš porozpráva?! to nevieš poveda? rovno? toto ja neznášam! a on že nevie.. a ja, že no, to som si mohol myslie?, vy (lumpežníci, žobráci a iná chamraď – som nepovedal, som si iba myslel) ste všetci rovnakí.. a že ako sa voláš? – cítiac už pevnú zem pod nohami – a on, že Paľo! ja som Fedor (to nie je moje pravé meno, chichi!), teší ma.. aj sme si ruky podali a družne sme sa bavili.. zatiaľ sme sa ocitli na moste a on zrazu, keď mi ich nedáš (peniaze), hodím ?a z mosta, a ja naňho: neblázni! to vážne? a on, že hej, neni problem!

no a potom som sa zvrtol, lebo som zbadal kamaráta, ktorému som chcel lumpežníka tiež predstavi?, a ten zrazu, že tak, ja už pôjdem, maj sa, Fedor a ja mu, že čau, Pali! ani som mu nestihol veľa š?astia do budúcnosti zažela?, a dobre mu tak!