Z globalneho hladiska je otazka moralky a duchovne doslova smiesna a nedolezita. Ako jedincovi je pre kazdeho dolezite nejak sa vyrovnat so svojou existenciou, najst urcitu formu duchovneho zivota, nejaky nastroj urcovania toho, co je spravne a co nie. Ale pri pohlade na ludstvo ako celok je situacia ina. Existencia ludstva sa zaklada na malo a dost jednoduchych principoch : prezivanie, rozvijanie, boj.
Prezit musime. Tu sa zaklada hlavny problem posledneho a aj nasledujuceho storocia. Sme svedkami toho, ako mnohi vodcovia v snahe vyhrat boj postrkuje ludstvo na hranici existencie. Od jadrovych zbrani po ekologiu. Len maloktora krajina sveta ochotne pristupuje k presadzovaniu ekologickeho chovania. Preco? Lebo zmena hospodarstva na co viac ekologickejsiu prinasa so sebou vyssie naklady vyroby, znizuje tym schopnost predaja. Dobrym prikladom je Cina, ktorej ekologicke zakony su tak mizerne, ze vyrobu u nej je nehorazne lacna. Ziadny stat nechce byt chudobny, a to ani za cenu prirody. Vojny a zbrane v nich su tema sama o sebe.
Rozvoj a boj teda napreduju na ukor prezitia. Lidri nedokazu prekonat svoje plytke myslenie. Nedokazu domysliet svoju konania vo vsetkych ich dosledkoch. Vdaka tomu ohrozujeme samych seba. Sme jediny zivocisny druh, ktory sa jasne snazi zlikvidovat sameho seba, vie o tom a umyselne s tym nic nerobi...