tolky chaozz, tolka zmatenost...

to vsetko vidim okolo seba. moji znami, moji kamarati, moje okolie sa zmieta v chaose. svetu vladnu otazky - 'co bude so mnou?' 'kam idem?' 'kto som?' a neistota sa siri ako rakovina... a ja... typicky cynicky sa na tuto situaciu divam s usmevom... chaos je sucastou vyvoja, verim v jeho pozitivne ucinky... treba si to zazit, treba si to uzit a treba sa z neho v niecom poucit...

trilobite sa tu pokusil nacrtnut akesi pravidla zivota... pokojneho, vyvazeneho, obohacujuceho atd... bol to dobry zaciatok... su to nacrtky velmi vseobecne, velmi nedokonale a neuplne... ale je to zaciatok...

malo by tam byt napisane este aby ste verili sami sebe. aby ste dokazali stat za vlastnymi nazormi, dokazali obhajit vlastne myslienky, dokazali verit svojim napadom a intuicii... sebadovera... tak tazko sa da naucit a tak lahko sa uziva... je to mozno tazke, ale niekedy clovek jednoducho MUSI uverit tomu, ze jeho napady, jeho praca, jeho existencia je vynimocna, jedinecna a zuzitkovatelna a prospesna... verit samemu sebe sa da tazko naucit... a v pripade prehnaneho uzivania to moze byt velmi nebezpecne (vid. brano mojsej ard...)... ale stoji to za to...

dovolte si robit veci inak, uzite si to tu... veta 'moja sloboda siaha potial, kde zacina sloboda toho druheho' nie je zvazujuca, ale oslobodzujuca... nebojte sa neuspechu... zacnite si KONECNE robit veci po svojom.

znie to trochu ako demagogia, ale slova su len slabym prostriedkom pre ten pocit, ktory sa vam snazim odovzdat... pocit absolutnej slobody, zaroven absolutnej suhry so svetom a z toho prameniaceho prijemneho pocitu pokoja a rovnovahy...

len ty si meradlom svojich cinov, len ty si ten co drzi opraty svojho zivota, len ty kontrolujes, zodpovedas, planujes a vykonavas... nech sa ti ktokolvek snazi nahovorit cokolvek ine, vo svojom vnutri mozes zostat vzdy slobodny...

amen