som tak prijemne zakukleny. riesim vylucne veci ktore ma bavia, snazim sa prilis neponarat do vztahov ci problemom, som bez vycitkov egocentricky... a je mi tak prijemne. mam naozaj dobre zivotne obdobie a zatial na tom nechcem nic menit... (okrem detailov, ale to su len male fluktuacie, taki brownow pohyb ktory tu musi byt stale...) zijem si cisto sam pre seba a aj ked viem ze to tak dlhodobo asi nepojde, zatial si na tom pocite celkom ulietavam... nikomu nic nedlzim, nikto nic nedlzi mne, snazim sa byt ferovy a spravodlivy voci okoliu a to iste ocakavam aj ja. nic viac, nic menej. dosiahol som akusi jednotu s okolim a je to naozaj prijemne. obzeram sa okolo seba a sledujem vztahy, trapenie, nerozhodnost a zmatenost niektorych mojich priatelov a znamych... snazim sa im pomoct nadobudnut rovnako prijemnu rovnovahu, ale znova a nova sa mi potvrdzuje, ze skusenost sa neda odovzdat... daju sa mozno len vytvorit co najpodobnejsie podmienky a nechat to druheho cloveka zazit...

svet nie je zly. presviedcam sa o tom znova a znova. ucelovo vytlacam pohlad na sakrede veci zo svojho zivota. viem ze sa deju hrozne veci, ale nebudem sa vyzivat v skumani ich detailov. viem, ze umieraju ludia, ale nenecham sa tymto poznanim zatlacit do zeme a zobrat si zivotny elan. viem, ze sa kradne, vrazdi a ze zivelne pohromy zabili tisicky ludi... ale nechcem vidiet zabery hnijucich tiel a placucich matiek... pokoj na dusi a presvedcenie, ze dobro je vychodzi stav su pre mna dolezitejsie ako mikroskopiucke skumanie ludskeho utrpenia...

vzdy som veril, ze sa to da. ze sa da byt spokojny a stastny a aj ked som si este par rokov... dokonca par mesiacov dozadu tento stav nedokazal predstavit, veril som ze raz pride. sam seba som presviedcal... "dobre to bude, dobre to bude, dobre to bude. mas to vo vlastnych rukach. je to len na tebe." - ako raz povedal v jednomdokumentarnom filme frontman Pink floyd (na meno si nespomeniem) - "rodicia sa ma vzdy snazili pripravit na to co bude. aby som mal dobru skolu, dobre vzdelanie, aby som bol pripraveny na zivot potom. no ja som si jedneho dna uvedomil, ze zivot je uz teraz, ze uz bezi... a clovek moze jeho opraty vziat kedykolvek do ruk a otocit ho smerom ktorym chce"... toto poznanie som mal niekde v mysli, matne rotrusene a teraz, ked som ho pocul zadefinovane tak presne len sa mi to utvrdilo a vyjasnilo. vsetko je len na mne. ja som ten co kormidluje moj svet. nie je to ani mikulas dzurinda, ani mikulas cernak, nie je to ani bushova politika, nie je to nikto iny. moze sa diat cokolvek, moju vnutornu slobodu mi tak lahko nikto zobrat nemoze. uvedomenie tohoto faktu na jednej strane prinasa velku radost a prijemne pocity, na druhej strane velku zodpovednost - tak ako nikto iny za mna nedosiahne uspech, vinu za moje chyby mozem niest zase iba ja... velmi casto pocujem okolo seba staznosti - to sa neda, to nejde, svet je taky a taky... nie. nie je to tak. jednotlivec s vnutornou slobodou, ktory sa ju neboji vyuzit je silnejsi ako svet...

je prijemne vyvijat sa... jednym z najvacsich nepriatelov vyvoja su vsak strach a pochybnosti o sebe samom... a tych sa treba zbavit co najskor... hromi tovie uz davno, ja to zacinam zistovat v poslednych mesiacoch. uvedomujem si, ze ma nemoze posudzovat, odsudzovat a obvinovat nikto iny iba ja sam... len ja sam som mierkou hodnot pre svoj zivot...

tesim sa ze tu budem este aspon 50 rokov... svet ma bavi ;)