Ano,ano,prave niekedy o takomto case, par rockov dozadu, som si zalozila svoj prvy dennicek.Taky naozajstny,z papiera a v tvrdom obale,nie takyto pominutelny,kyberkovsky.
Nasla som ho na policke v prazdnom byte po dedkovi.Taky krasne hruby zosit,ako stvoreny na dennik.Vo vsetkej svojej sikovnosti som ho oblepila baliacim papierom s tou najstupidnejsou potlacou a dofarbila vodovkami na modro.Jednak aby mi ladil s modrymi stenami v izbicke a zaroven aj preto aby sa mi malo pri pisani co otlacat na vankus.
Jaaj,kolky sentiment.Jasne si spominam na ten den ked som donho napisala prve slova a aj na tu pricinu.Vtedy nebola takato zima a lad,bolo prijemne a bola som stastna. A dokonca tu celu moju dennikolavinu spustilo jedno nemenovane id(ale ono o tom doteraz nevie).
A este vzdy si donho sem tam cosi zapisem,resp.uz nie donho ale do jeho mladsieho braceka,kt.som uz pre istotu nedotvarala.A este radsej si to vsetko citam.Spomienky su krasna vec!
Dennicek moj najdrahsi,dakujem ze si!