ta ja mám takú príhodu zos kopčan, de’s moj dedo-Kollár narodili.. ako istotne viete, kopčany sú obľúbeným hniezdiskom tzv Masaryků.. počínaje už neviem kým, rozmach v pravom slova zmysle zaznamenali s na_svet_príchodom istého M, označovaného neskôr prízračne Tatíček.. ale ne o ňom som chcel..

môj praded bol súci chlap, vyznal sa v teórii aj praxi, histórii aj umení a prababke sa neraz ušiel nejaký ten hus, nejaký ten bách! ona sa mu po nespočetné letá odmeňovala svojsky: varila mu, prala, šila, gate a ponky?ó látavala, vlastnými rukami mu vlasy ískala, keď večer prichádzal, jak vravel, znaven lopotou (myslel istotne lopatou, pretože nebol vedúcim)

ale ináč to bol bol surovec od kosti a vášnivý včelár – ktorá z týchto vlastností prevážila, nevädzo; holil však medonoskám nohy tupou britvou.. ech! ale aby som mu nekrivdil, aj ich potom kolínskou ocapkal.. a ony ho kamarátsky potom štípali na líce, takže získal časom poves? pijana, ktorej takmer okamžite podľahol..

aby som sa dostal k samotnej príhode.. tak raz, keď mala prababka v nedeľu na obed opä? zajačie úmysly, povedal si praded, že on tie potvory ušaté už nemôže ani cíti? a rýchle sa začal míňa?.. až sa celý pominul..

prabab potom š?astne varila si kménové té a dožila sa krásné stovke bez nejaké sedmečke.. vtedy som ju videl naposledy a potom už iba raz tuto v BA, ale to asi nebola ona..